1.2. Cirkev v živote farnosti

A) Čím sme

Spoločenské zmeny po roku 1989 mocne ovplyvnili štýl života. Uponáhľaná a upracovaná spoločnosť, predĺžený študijný či pracovný pobyt mimo domova, sociálne neistoty a nezamestnanosť a iné faktory nevytvárajú priaznivé podmienky pre duchovný rozvoj a povedomie spolupatričnosti ku konkrétnej farnosti. Na druhej strane tieto faktory kladú zvýšené nároky na pastoračnú činnosť a zmenu systému pastoračnej práce. Enormný nárast nových úloh nenašiel dostatočne pripravené ani duchovenstvo ani farnosti.	Pomery života
To podnietilo hľadanie nového štýlu jestvovania a života miestnej cirkvi zameraného na znovu oživenie a kvalitatívny prerod všetkých jej členov (Desaťročie duchovnej obnovy). Na zmenu spoločenských pomerov väčšina farností zareagovala výstavbou nových kostolov a opravou starých (aj keď so značnými materiálnymi problémami). Pomalšie sa mení pastoračná činnosť. Z tradičných prostriedkov a foriem náboženského života treba spomenúť úctu k Božskému Srdcu na prvé piatky v mesiaci, v pôstnom období kajúce pobožnosti (krížová cesta, kázne), odpustové slávnosti a púte zamerané na zveľadenie sviatostného života. V posledných rokoch sa dostali do popredia aj prvé soboty a mariánske večeradlá, duchovné obnovy a ľudové misie. Tradičné formy pastoračnej činnosti mnohé farnosti rozšírili o nové formy duchovného života a o farské podujatia presahujúce do oblasti kultúry, športu, sociálnej služby.	Zmeny v pastoračnej činnosti
Celkový štýl života, význam náboženstva a tradície v jednotlivých regiónoch tvorí základ pre rôzne typy farností. Sú farnosti s filiálnymi obcami a kostolmi, i bez nich. Veriaci filiálnych obcí očakávajú rovnakú pastoračnú starostlivosť, ako majú vo farskej obci. V niektorých žije komunita rómskych veriacich. V južnej časti arcidiecézy je prevaha jazykovo zmiešaných farností. Osobitnej pozornosti sa tešia farnosti, ktorých kostol sa stal pútnickým miestom. Vznikol aj špecifický druh farnosti s prívlastkom sídlisková. Na území každej farnosti žijú katolíci východného obradu, veriaci iných cirkví, či náboženských spoločností a tiež neveriaci. Za posledné roky vzrástol počet farností v Košickej arcidiecéze o 26 na 206, a to tým, že mnohé mestské farnosti sa delili alebo z niektorých filiálnych obcí vznikli samostatné farnosti. Jedna štvrtina farností (51) má viac ako tritisíc veriacich; z nich sedemnásť patrí do skupiny nadmerných farností s počtom nad desaťtisíc veriacich. Ďalšia štvrtina z celkového počtu farností má menej než tisíc veriacich.	Rôzne typy farností
Zo sociologického hľadiska sa viac ako 60% obyvateľov našich farností prihlásilo ku rímskokatolíckej cirkvi. Z teologického hľadiska môžeme toto vysoké percento pokladať za platné len za cenu znížených kritérií na kresťana-katolíka. Takmer v každej farnosti by bolo možné začleniť veriacich do troch skupín: Prvú skupinu tvorí malá menšina, tzv. nukleoví farníci, ktorí si uvedomujú svoju príslušnosť k Cirkvi a aktívne prežívajú kresťanskú vieru s určitou apoštolskou horlivosťou. Druhú skupinu tvorí väčšina bežne praktizujúcich veriacich, ktorí si plnia predovšetkým nedeľnú povinnosť, z času na čas prijímajú sviatosti a niekedy sú ochotní niečo urobiť pre svoju farnosť. Treťou skupinou sú veriaci vzdialení od praktického náboženského života. Ich spojenie s Cirkvou sa obmedzilo iba na najsilnejšie momenty života, ako sú narodenie, prvé sväté prijímanie, sobáš a pohreb.	Veriaci
Až na veľmi malé výnimky došlo k zmene farára, niekde aj opakovane. Rozšíril sa počet kaplánov, takže dnes má 55 farností jedného alebo viacerých kaplánov, ktorí pomáhajú svojmu farárovi v jeho pastoračnej starostlivosti o farnosť. Mnohí kňazi popri starostlivosti o farnosť slúžia aj v iných úsekoch života arcidiecézy. V súlade s koncilovou líniou sa zanechala direktívna autorita kňaza a dnes sa farár vníma skôr ako moderátor jednotlivých služieb a aktivít farského spoločenstva. Jeho úloha a postavenie v spoločenstve veriacich zostávajú naďalej ústrednými, avšak sú mnohokrát slabo chránené a morálne podporované.	Farár a kapláni
V rovine spravovania farnosti je posledné desaťročie charakteristické vytváraním farských ekonomických a pastoračných rád a väčšou angažovanosťou laikov. Spomenuté poradné orgány farára sa stali prístupovou cestou pre laikov k podieľaniu sa na tvorbe rozhodnutí a na zodpovednosti za život vo farnosti. Čo sa týka vzťahu a spolupráce medzi kňazmi a laikmi niekedy sa vyskytujú rozdielne ba až protirečivé situácie, hoci vždy je želateľná dobrá spolupráca. „Ťažkosti pri organizovaní spolupráce medzi kňazmi a laikmi často spočívajú v tom, že v čase komunistického režimu sa akákoľvek iniciatíva zakazovala a potláčala, a preto ani nevznikla, ani sa nepodporovala. Na druhej strane nemožno zamlčať, že práve v rokoch diktatúry bolo nemálo laikov, ktorí niesli skrytú a nenápadnú spoluzodpovednosť za cirkevné veci, ktorá často viedla až k hrdinskému svedectvu viery a lásky k Cirkvi“.	Účasť laikov

B) Čím by sme mali byť

Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom
spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách (Sk 2,42).
Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu (Sk 4, 32).
Čím ďalej tým viac pribúdalo veriacich
v Pánovi; veľké množstvo mužov a žien (Sk 5, 14).

Spásonosná Božia prítomnosť sa mnohých ľudí dotýka cez farnosť. Podľa pápeža Pavla VI. farnosť je tou skutočnosťou, kde každý môže povedať: „Tu ma Kristus čaká, tu sa s ním stretávam, tu patrím k jeho mystickému telu“. V bežnom živote je to práve farnosť, kde človek stretáva Cirkev a Cirkev človeka. Farnosť nielenže predstavuje Cirkev ustanovenú na tomto svete, ale ona je konkrétnou formou miestneho realizovania Cirkvi. Je Cirkvou, ktorá žije uprostred domov svojich synov a dcér. „Vo farností pôsobí a je prítomné tajomstvo Cirkvi. Aj keď je dakedy chudobná na členov a na majetky, keď sa geograficky rozprestiera na veľkých územiach alebo ju takmer nemožno nájsť uprostred husto zaľudnenej mestskej štvrti plnej problémov, predsa farnosť nepozostáva v prvom rade z nejakej štruktúry, z nejakého územia, alebo z nejakej budovy, ale je skôr Božou rodinou, je spoločenstvom bratov (a sestier), preniknutých jedným duchom, je domom farskej rodiny, bratským a pohostinným“.	Cirkev a farnosť
Farnosť je určitým spoločenstvom veriacich natrvalo ustanoveným v partikulárnej cirkvi, je časťou diecézy, akoby jej bunkou. Jednu bez druhej si nemožno predstaviť. Okrem teritoriálneho spojiva je tu aj vnútorné puto s diecézou a jej biskupom, ktorý zriaďuje či modifikuje farnosť a dáva jej kňaza. Farár v súlade s pastoračnými usmerneniami svojho biskupa pôsobí tak, aby sa veriaci cítili členmi diecézy a celej Cirkvi. Nielen farnosť závisí vo svojej existencii od diecézy ale aj opačne, a to natoľko, že vitalita diecézy je v priamej úmere k vitalite farnosti. Farnosť je pilierom života miestnej cirkvi a objektom všetkých jej záujmov. Preto veriaci na výzvu svojho arcipastiera majú ochotne zapojiť svoje sily do diecéznych podujatí.	Vzťah farnosti k diecéze
Pokoncilový pojem farnosti ako spoločenstva kladie osobitný dôraz na vzájomné vzťahy medzi veriacimi, ktoré sú tvorené nielen územím či inou prirodzenou bázou (jazykom, etnickým pôvodom, spoločným záujmom) ale predovšetkým tým istým vyznaním viery, sviatosťami, cirkevným vedením a láskou. Takže bohoslužba, modlitba, čítanie Svätého písma, sviatostný život, duchovné programy, vzájomný rešpekt a vypočutie mienky druhých napĺňajú obsah spoločenstva farnosti a prispievajú k jej rastu.	Spoločenstvo veriacich
Farnosť je zároveň Eucharistickým spoločenstvom. Najsvätejšia Eucharistia je jeho stredobodom a uchovávaná vo svätostánku jeho duchovným srdcom. V slávení Eucharistie veriaci stretajú Krista a odtiaľ prenášajú prítomnosť zmŕtvychvstalého Pána do svojich rodín a na svoje pracoviská.	Eucharistia
Farnosť môže jestvovať a pokračovať v poslaní Dobrého Pastiera iba za predpokladu skutočného vzťahu s Ježišom Kristom. Bez neho nemožno urobiť nič (Jn 15, 5 a Lk 5, 5). S ním smeruje farnosť ako celok a všetci jej členovia k svätosti ako k cieľu kresťanského života.	Základ spirituality farnosti
Najvýznamnejšou, najdôležitejšou a prvoradou pastoračnou úlohou je viesť veriacich k vnútornému životu cez znovuobjavenie modlitby, sviatostného života, rozjímania, tichej adorácie, praktizovania čností. Nový elán pre kresťanský život, ku ktorému bola vyzvaná celá Cirkev na začiatku nového tisícročia, má ovplyvniť aj farskú pastoráciu. Nejde o to, aby sa vymýšľali nové pastoračné programy. Kresťanská náuka a program - poznať, milovať a nasledovať Krista - sa nemení striedaním čias a kultúr. Menia sa spôsoby pastoračnej starostlivosti. Preto je potrebné hľadať a vytvárať konkrétne metódy práce a vhodné prostriedky, aby Kristova zvesť účinnejšie prenikla k ľuďom.	Pastoračný program
Zo skúsenosti Veľkého Jubilea vzišli nasledujúce pastoračné priority: svätosť, modlitba, nedeľná sv. omša, sviatosť zmierenia, prvenstvo milosti, počúvanie Božieho slova a jeho ohlasovanie.	Sedem priorít
Všetky tieto úlohy majú spoločného menovateľa, ktorým je starostlivosť o duše. Preto farnosť naďalej zostáva prednostným miestom všeobecnej pastorácie, avšak s misijným dynamizmom. Poskytuje duchovné služby nielen veriacim, ale svoje pôsobenie zameriava na nepraktizujúcich, ako aj neveriacich ľudí žijúcich na jej území.	Misionárske úsilie
Vykonávanie pastierskeho povolania vo farnosti, ktorého súčasťou je plná starostlivosť o duše, je nemožné uskutočniť bez kňaza. Farár je vlastným pastierom farnosti. Uprostred jemu zvereného Božieho ľudu je Božím mužom, bratom vo viere. Aj on prežíva pokušenie zlého, ľudskú slabosť a biedu hriechu. Farské spoločenstvo má vedieť o tejto bratskej, poctivej a skúšanej viere svojho kňaza. Veriaci potrebujú kňaza ale aj kňaz nutne potrebuje bratov a sestry vo viere, potrebuje vieru spoločenstva. Navštevuje rodiny, má účasť na ich starostiach a radostiach, múdro napomína veriacich a venuje sa starým, opusteným, chorým a umierajúcim, venuje pozornosť chudobným a utláčaným, usiluje sa o obrátenie hriešnikov, oživuje a zdokonaľuje svet duchom Evanjelia. Farár sám nemôže osobne vykonávať všetku potrebnú pastoračnú činnosť, ale je povinný ju zariadiť tak, aby bola vykonávaná v súlade s pravým učením a cirkevnou disciplínou. Niektoré činnosti bude vykonávať za pomoci iných kňazov. Tam, kde je to nevyhnutné alebo vhodné, mu diecézny biskup pridelí jedného alebo viacerých kaplánov ako spolupracovníkov vo vykonávaní pastoračnej služby. V ďalších úlohách z oblasti katechézy, organizácie a správy mu pomáhajú laickí veriaci.	Farár
A práve život vo farnosti má odrážať organické prepojenie medzi všeobecným a služobným kňazstvom. Spolupráca pastierov a veriacich v najvyššej možnej miere rešpektuje práva, povinnosti a úlohy druhých s tým, že každý má svoju kompetenciu a zodpovednosť. V praxi si to vyžaduje čas a trpezlivé formovanie napríklad organizovaním kurzov, prednášok, diskusií alebo systematickou obnovou farnosti. Jednotná pastorácia a spoločný cieľ, ktorým je oslava Boha a dobro Cirkvi, si žiada spoločnú prácu rôznych skupín, hnutí a združení. Každé z nich má mať príležitosť svojou charizmou obohatiť farnosť, usilovať sa o jej vzrast, a tak prispievať k životaschopnosti farského spoločenstva, ktorému je cudzí akýkoľvek exklusivizmus, uprednostňovanie a uzavretosť.	Zodpovednosť a spolupráca laikov
Jedným zo spôsobov aktívnej účasti laikov na živote farnosti je ich účasť vo farských radách, ktoré sú zároveň školou a prejavom spoluzodpovednosti a spolupráce. Tie sa neriadia kritériami parlamentnej demokracie, lebo pôsobia ako poradné, nie rozhodujúce orgány. Farským radám musí predsedať farár. K vyváženým a spoločne prijímaným rozhodnutiam prichádzajú cestou zjednocovania aj v diskutabilných otázkach.	Farské rady
Farská pastoračná rada „patrí do rámca vzťahov vzájomnej služby medzi farárom a jeho veriacimi“. Je ustanovená na to, aby pomáhala farárovi rozvíjať pastoračnú činnosť a aby sa veriaci podieľali na zodpovednosti za farské spoločenstvo. Totiž „za súčasných okolností môžu a musia laici veľa investovať do rastu opravdivého spoločenstva Cirkvi vo svojej farnosti“.	Pastoračná rada
Keďže farnosť je nielen spoločenstvom veriacich, ale zároveň aj verejnou právnickou osobou vlastniacou časné majetky, má mať ekonomickú radu. Jej úlohou je pomáhať farárovi, ktorý je oprávneným predstaviteľom a správcom farského majetku. Jej jestvovanie v každej farnosti prispieva k vzájomnej dôvere a je výrazom spoluzodpovednosti za život vo farnosti.	Ekonomická rada
Jedným znakom kresťanskej pravovernosti je snaha po jednote a ochota ju vytvárať. O jednotu sa má usilovať farár s kaplánom, farár so svojimi veriacimi, farnosti s arcidiecézou, Boží ľud so svojím biskupom. Farnosti, dekanáty a arcidiecéza majú byť príkladom vzájomného porozumenia, modelom jednoty. To je známkou, vizitkou, že sme Kristovi.	Model jednoty

C) Čím chceme byť

1. Ako možno charakterizovať našu farnosť?
2. Čo pre vás znamená farnosť, aké sú vaše spomienky a skúsenosti?
3. Aké sú vzájomné vzťahy vo farnosti?
4. Žijeme vo farnosti vedľa seba alebo spolu? Čo je v prevahe?
5. Je farnosť spoločenstvom, na ktoré sa môžem spoľahnúť?
6. Je v našej farnosti dostatok zrelých a silných osobností, okolo ktorých by sa dalo vytvárať spoločenstvo?
7. Som podporou pre druhých vo farnosti?
8. Ako sa angažujem vo farnosti?
9. Ako si predstavujeme vzťah farnosť - filiálka?
10. Aké je naše chápanie služby kostolníka a organistu?
11. Ako nadchnúť ľudí pre aktívnu spoluúčasť na živote farnosti?
12. Aké pastoračné črty prevládajú vo farnosti?
13. Ktoré sú svetlé a tienisté stránky života farnosti?
14. Čo je potrebné ponechať, čo zmeniť a čo vylepšiť?
15. Aké máme skúsenosti s účasťou vo farských radách?

Spoločné modlitby

Každá farnosť má byť bratským spoločenstvom, v ktorom človek stretáva Cirkev a Cirkev stretáva človeka. Podľa vzoru prvých kresťanov schádzame sa pri počúvaní Božieho slova, „na lámaní chleba a na modlitbách“. Prosme o múdrosť a silu, aby sme boli tým bratským spoločenstvom, „ktoré má jedno srdce a jednu dušu“.

Prosíme ťa, vyslyš nás.

   Nebeský Otče, žehnaj Svätého Otca Jána Pavla a nášho biskupa Alojza, aby stále posilňovali vo viere svojich bratov a sestry.
   Nebeský Otče, nech tvoj Duch pravdy a lásky neprestajne poučuje a posväcuje tvoju Cirkev.
   Daj, aby sme pamätali, že naša farnosť je súčasťou arcidiecézy a každý z nás je spojený s naším arcibiskupom Alojzom a zároveň so Svätým Otcom Jánom Pavlom II.
   Pomôž nám úprimne a s vážnosťou prijímať chlieb Božieho slova a chlieb Eucharistie.
   Rozmnož v nás lásku, aby sme pestovali dobré vzťahy vo farnosti.
   Otvor nám oči pre potreby núdznych, ktorí žijú blízko nás.
   Daruj nám citlivé srdce, aby sme pamätali na misie a zapájali sa do misijných aktivít.
   Posilni našu vieru, aby sme svojím životom i slovom evanjelizovali svet.

Nebeský Otče, prijmi a vypočuj naše modlitby. Daj nám múdrosť, aby sme svoje talenty zapájali do zveľaďovania Božích vecí v našej farnosti. Nech náš život plynie na Tvoju slávu, na posvätenie naše i nášho prostredia. Skrze Krista nášho Pána. Amen.