Modlitba za synodu

Úvodné slovo arcibiskupa

Drahí bratia a sestry,

v súčasnom svete napriek neustálej sekularizácii pozorujeme aj veľkú túžbu po spiritualite, po modlitbe, po evanjeliovom štýle života, po kresťanskej dokonalosti. Realistický pohľad na situáciu v Cirkvi a vo svete priam upriamuje pozornosť na naše povolanie k svätosti.

Ježiš nás všetkých povolal k účasti na Božom živote vo sviatosti krstu a opätovne vo sviatosti birmovania. Zrodili sme sa pre nový život, v ktorom prvenstvo má Božia milosť. Tým, že sme boli pokrstení, stali sme sa znamením milosrdnej dobroty Otca, živým obrazom lásky Syna a zreteľnými ľuďmi Ducha (Pastores gregis, 12). Ide o celkovú príslušnosť človeka vrátane jeho myslenia a srdca k Tomu, ktorý je v pravom zmysle slova svätý, trikrát svätý (Iz 6, 3; Novo millenio ineunte, 30).

Ak hovoríme o ľudskom živote ako o ceste k Bohu, potom jeho náplňou nutne musí byť kráčanie v Božej prítomnosti, ktorá posväcuje kráčajúceho a tiež jeho spoločníkov. Sv. Gregor Naziánsky v kresťanskom staroveku to formuloval takto: Najprv sám buď očistený a potom očisti druhých, najprv sám buď vychovaný múdrosťou a potom vychovávaj iných, najprv sa ty staň svetlom a tak osvecuj iných, najprv sa ty priblíž k Bohu a potom veď k nemu iných, najprv ty sám buď svätý a potom posväcuj iných (Oratio II, 71; cit. v Pastores gregis, 12).

Namieste je otázka: ako sa stať svätým? Výstižnú odpoveď nachádzame v Ježišovom prvom povolaní učeníkov: Vyvolil si ich, aby boli s ním (por. Mk 3,14). Formovaní Ježišovou prítomnosťou a evanjeliovou náukou, vysvätení vo Večeradle na kňazov Nového zákona a posilnení Duchom v deň Turíc išli do celého sveta a žili v ňom uvedomujúc si neustálu Pánovu prítomnosť. Podobne prví kresťania všetko, čo hovorili alebo konali, všetko robili v mene Pána Ježiša Krista skrze ktorého zároveň vzdávali vďaky Bohu Otcovi (por. Kol 3,17).

Byť s Ježišom Kristom, nasledovať a napodobňovať Krista – inej cesty k svätosti niet, lebo On je Cesta.

Základnou podmienkou úspešného napredovania po ceste svätosti je modlitba. Takto to cítili aj Dvanásti, ktorí boli s Ním – s Ježišom, a predsa žiadali svojho Majstra a Učiteľa: „nauč nás modliť sa“ (Lk 11,1). Rovnako dnešný Ježišov učeník potrebuje učiť sa umeniu modlitby a jej rôznym formám. Výchova k modlitbe začína hneď po narodení a formovanie k nej či jej veľkodušné pestovanie pokračuje po celý život. V škole modlitby opravdivý kresťan sa stretá s Preblahoslavenou Pannou Máriou, najžiarivejším modelom svätosti a najlepšou učiteľkou duchovného života. Modlitba a hlboká viera otvárajú srdce pre lásku k Bohu a pre lásku k bratom a sestrám (Novo millenio ineunte, 33).

Kristovu prítomnosť prežíva kresťan v počúvaní a prijímaní Božieho Slova a v slávení a prijímaní Eucharistie. Eucharistia ako prameň a vrchol celého kresťanského života obdivuhodne uskutočňuje účasť na Božom živote (Katechizmus, 1324-5). „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život ... ostáva vo mne a ja v ňom“ (Jn 6,54.56).

Nevyhnutným prostriedkom na ceste k svätosti je pravidelný prístup k sviatosti pokánia. V nej kajúcnik popri uvedomení si svojich ľudských slabostí a hriechov prijíma dar Otcovho odpustenia, skusuje Božie milosrdenstvo a vždy nanovo obnovuje svoju túžbu a úsilie o svätosť.

Život s Kristom cez modlitbu a sviatosti podporuje verné plnenie stavovských a služobných povinností. Kresťania majú prejavovať svätosť svojho bytia v svätosti celého ich pôsobenia a žiť vo všetkom, ako sa patrí na svätých (Ef 5,3; Christifideles laici, 16). „Nech si zvolili akýkoľvek stav a akúkoľvek čestnú formu života“ – učil Pius XI. – „majú napodobňovať najdokonalejší vzor všetkej svätosti, ktorý Boh daroval ľuďom, nášho Pána Ježiša Krista“ (Casti connubii). Alebo ako učí Druhý vatikánsky koncil: „Všetci v Krista veriaci budú deň čo deň vzrastať vo svätosti vo svojich životných podmienkach“ (Lumen gentium, 42).

Takto sa Ježišova výzva: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5,48) prejavuje v kresťanskej dôstojnosti, charakternosti a čestnosti, v živote prežiarenom čnosťami a hlavne v dokonalosti lásky. Klerici, rehoľníci a rehoľníce k tomu pridávajú osobitné zasvätenie sa, ktoré zaväzuje žiť s vášnivou láskou život rovnakým spôsobom ako Kristus, Panna Mária a apoštoli (Vita consecrata, 28.94).

V posledných rokoch bol významne obohatený zoznam svedkov viery a lásky ku Kristovi o nových blahorečených či svätorečených mužov a žien, laikov, klerikov a rehoľníkov pochádzajúcich z rôznych krajín vrátane Slovenska. Dosvedčujú, že „cesty svätosti sú mnohoraké a primerané povolaniu každého jednotlivca“ (Novo millenio ineunte, 31), že svätosť je možná pre každého a to aj v bežných priam všedných podmienkach života.

Nuž pozývam všetkých vás, drahí bratia a sestry, aby sme sa v nasledujúcich troch mesiacoch intenzívne započúvali do katechéz a homilií o svätosti, meditovali, uvažovali, diskutovali o nej, skicovali perspektívu svätosti osobnej a svätosti našich komunít, spoločne hľadali pastoračné metódy a formy slúžiace duchovnému rastu, posväteniu, spáse. Svätosť je Bohom ponúkaná šanca. Svätosť je možná aj dnes pre každého!