Modlitba za synodu

Predslov

„Slávenie synody poskytuje biskupovi jedinečnú príležitosť k formácii veriacich. Vedie k dobre zrozumiteľnej katechéze veriacich o tajomstve Cirkvi a o spoluúčasti veriacich na jej poslaní. Takáto katechéza sa uskutočňuje vo svetle učenia učiteľského úradu Cirkvi“ (Inštrukcia k diecéznym synodám, C.1).

V rukách máme druhý tematický okruh s názvom: Naše povolanie k svedectvu. Na úvod sa tejto téme venuje otec arcibiskup, ktorý je hlavným učiteľom, katechétom a evanjelizátorom v arcidiecéze a zároveň – tak ako poznáme jeho život a službu biskupa – je ohlasovateľom, ktorého osobné svedectvo viery v Pána Ježiša a vernosti Cirkvi dodáva povzbudenie a odvahu pre tých, ktorých mu Pán zveril do starostlivosti.

Predkladané texty sa nemajú doslovne prečítať. Je ponechaný priestor pre ich doplnenie a vysvetlenie. Skôr ich treba chápať ako základný materiál k ďalšiemu rozpracovaniu každým kňazom a to pre:
    – homílie, ktoré sa majú predniesť v nedele počas mesiaca
    – katechézy počas týždňa, v školách, na stretnutiach
    – farský bulletin
    – prednášku pre farské synodálne spoločenstvo.

Tým, ktorí majú záujem si ešte viac prehĺbiť svoje vedomosti, odporúčame štúdium naznačených cirkevných dokumentov. Otázky, ktoré sú na konci témy, nemusia byť zodpovedané všetky. Možno formulovať aj iné azda priliehavejšie otázky. Ich cieľom je podnietiť diecéznu konzultáciu vo farnosti. Totiž v príprave na synodu „veriacim by mala byť poskytnutá možnosť vyjadriť ich potreby, túžby a názory týkajúce sa tém, ktorými sa synoda bude zaoberať“ (Inštrukcia, C.2).

Program stretnutí je jednoduchý: Úvodná modlitba – vovedenie do témy – diskusia – formulácia návrhov – záverečná modlitba. Začiatok môže patriť modlitbe za synodu a stretnutie možno ukončiť prosbami, ktoré sú pripravené na konci každej témy.

Spracovaná téma má byť dostatočné vysvetlená a prebratá so všetkými veriacimi v kostole a ešte podrobnejšie s členmi synodálneho spoločenstva. Diskusia sa má držať stanovenej témy. Je vhodné počkať s otázkami či s diskusnými bodmi, ktoré budú zaradené neskôr do iných tém. Na diskusiu by mala byť vyhradená aspoň hodina. V závere diskusie moderátor vyzdvihne jej dôležité body. Spoločne sa formulujú jasné, stručné a konkrétne návrhy. Tieto návrhy pre stanovenie priorít na synodu mali by korešpondovať s úvahou o tom, čo môžeme urobiť pre lepšiu realizáciu Druhého vatikánskeho koncilu, čo je potrebné zmeniť v nás samých, čo potrebujeme pre to, aby sme ako členovia konkrétnej farnosti boli naplno súčasťou Božieho ľudu, aké prostriedky, štruktúry, akú pomoc potrebujeme, čo pre to môžeme urobiť my sami a čo pre to môžu urobiť naši duchovní pastieri?

To je len zopár skromných návrhov, ktoré spolu s vašimi podujatiami môžu spestriť a viac priblížiť preberané témy.
Dobrá príprava na synodu požaduje, aby sme každú tému po celý mesiac „nosili v sebe“, aby sa jej venovala dostatočná pozornosť zo strany kňazov a veriacich. Je to možné vtedy, ak daná téma bude znieť príťažlivo z úst ohlasovateľov a ak všetci si nájdeme čas a dobrú vôľu uvažovať nad jej jednotlivými bodmi.

Prvé skúsenosti s diecéznou konzultáciou potvrdzujú, že úloha kňaza – moderátora farského synodálneho spoločenstva je náročná; že rozprávať s farníkmi o vážnych otázkach ako ich nastolil prvý tematický okruh o Cirkvi, ktorá je domom a školou spoločenstva (diecézneho – farského – rodinného), si obojstranne vyžaduje dostatočné úsilie. Ale tiež sú už aj pekné výsledky. Viac a viac sa ľudia schádzajú, dávajú dokopy, debatujú, uvažujú, učia sa otvorene vyjadrovať a pozitívne riešiť situácie. Synodálne spoločenstvá a vzniknuté pastoračné rady potvrdzujú, že prebiehajúca diecézna konzultácia posilňuje komunikáciu v Cirkvi, aby mohla účinnejšie plniť spásonosné poslanie vo svete.

Každému, kto prijal ponuku „kráčať spolu“ po jednej ceste a jedným smerom ako Boží ľud so svojim diecéznym biskupom spôsobom svedectva, svätosti a služby, už teraz patrí úprimné poďakovanie.