2.3. Svedectvo kresťanskej kultúry a ekumenického dialógu

A) Čím sme

Vo všeobecnosti možno povedať, že slovom kultúra sa označuje súhrn duchovných a materiálnych hodnôt vytváraných človekom. Je vytváraná myslením človeka a jeho správaním, ktorého podkladom je komunikácia, hierarchia hodnôt a vlastné postoje. Cirkev kultúrou „rozumie zvláštne spôsoby, pomocou ktorých príslušníci určitého národa pestujú svoje vzťahy s prírodou, vzájomne medzi sebou a s nadprirodzenom“. Keďže kultúra má nutne dejinnú a spoločenskú stránku, jestvuje pluralita kultúr. „Stredobodom každej kultúry je postoj, aký človek zaujíma k najväčšiemu tajomstvu, k tajomstvu Boha. Kultúry jednotlivých národov sú v zásade rôzne spôsoby, ako sa odpovedá na otázku o zmysle vlastnej existencie; ak sa táto otázka vylúči, kultúra a morálka degeneruje národ.	Definícia kultúry
V dávnej minulosti nejestvovala samostatná silná slovanská kultúra tak ako keltská, grécka alebo rímska. Kultúra Slovanov začala výrazne vstupovať do dejín prijatím kresťanstva. Cirkev vždy bola inšpirátorkou kultúry a zároveň miestom, v ktorom osobné spojenie s Kristom predurčovalo vzťahy medzi ľuďmi. „My Slováci sme najpriamejšími dedičmi duchovného bohatstva, ktoré zanechali sv. Cyril a Metod. Krstom sme sa zrodili nielen pre vieru a pre Cirkev, ale objavili sme sa aj na javisku kultúrnych dejín“. Takto sme boli spolu s ostatnými pokresťančenými Slovanmi zapojení na Európu, čiže na kresťanstvo, ktoré stvárnilo celý tento kontinent vo svojej kultúrnej forme.	Cirkev a kultúra
V súčasnosti veriaci našej arcidiecézy výrazne prispeli do cenného kultúrneho bohatstva národa a Cirkvi stavbou nových chrámov ukrývajúcich v sebe hodnotné umelecké diela. Obnovila a rozvinula sa činnosť Slovenského katolíckeho kruhu v Košiciach, Prešove a Bardejove, kde sa ponúkajú prednášky, semináre a rôzne kultúrno-spoločenské podujatia. Každoročne sa organizuje v Košiciach stretnutie umelcov, ktorých ťažiskom sú referáty, úvahy a prezentácia tvorby. Mnohí naši kňazi, rehoľníci a laici prispeli v poslednom desaťročí svojimi dielami do knižného fondu, iní uverejnili svoje práce v rôznych periodikách. Niektoré farnosti napomáhajú rozvoju kultúry prostredníctvom farského bulletinu. V oblasti hudby sú to mládežnícke skupiny a chrámové zbory, festivaly kresťanskej piesne. Najnovšou formou ohlasovania spásy je šírenie Božieho Slova cez spoločenské komunikačné prostriedky: popri tlači, rádiu a televízii je to dnes aj internet. Masmediálne stredisko arcibiskupského úradu sa redakčne podieľa pri tvorbe programu Rádia Lumen a zabezpečuje jeho pokrytie na území arcidiecézy, a zároveň sa stará o jej oficiálnu internetovú stránku.	Informácia a Božie slovo
Súčasťou svedectva viery je nielen kultúra, ale tiež medzináboženský dialóg, spolupráca katolíkov s inými kresťanmi. „Slovensko sa svojou polohou a historickým vývojom nachádza uprostred dvoch kresťanských tradícií – západnej alebo rímskej a východnej alebo byzantskej“. Spoločne s gréckokatolíkmi tvoríme jednu Katolícku cirkev: máme tú istú vieru, tie isté sviatosti a hierarchické riadenie. Líšime sa obradom – liturgiou. V našich mestách a obciach žijú s nami veriaci iných kresťanských cirkví a náboženských spoločností, predovšetkým sú to pravoslávni a evanjelici či už luteráni alebo kalvíni, a samozrejme ďalší kresťania. Prijali krst, ktorý ich spája s Kristom a s nami, niektorí uznávajú a prijímajú vo svojich cirkvách alebo cirkevných spoločenstvách aj iné sviatosti. Vo veľkej úcte majú Sväté Písmo ako pravidlo viery a života, prejavujú úprimnú náboženskú horlivosť, s láskou veria v Boha a prijímajú Ježiša Krista, Božieho Syna, za Spasiteľa.	Ekumenizmus
Medzi ekumenické podujatia zvlášť patrí Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý v Košiciach okrem iných podujatí slávime aj ekumenickou bohoslužbou v Dome umenia. Ďalšími ekumenickými stretnutiami na modlitbách a pri čítaní Svätého Písma patrí Pašiový sprievod na Veľký Piatok, v septembri je Ďakovná ekumenická bohoslužba za úrodu, na začiatku akademického roka Veni Sancte pre univerzity v košickej katedrále, v novembri Festival sakrálneho umenia, Adventný večer slova a hudby v Dome umenia v Košiciach. S úsilím o ekumenizmus sa stretávame nielen vo väčších mestách ale aj v tých farnostiach, kde žijú vedľa seba rozliční veriaci. Všetky ekumenické podujatia a naše modlitby za zjednotenie sú prejavom túžby po obnovenej jednote kresťanov, a zároveň sa nimi prehlbuje vedomie spoločnej príslušnosti ku Kristovi.	Príklady ekumenického úsialia

B) Čím by sme mali byť

Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. jeden je Boh a Otec všetkých,
ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých (Ef 4, 5-6).

Tento poklad máme v hlinených nádobách,
aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my (2 Kor 4, 7).

Starý zákon zakazoval zobrazovať neviditeľného Boha pomocou tesanej alebo liatej sochy (Dt 27, 15), pretože Boh presahuje každé hmotné zobrazenie: „Som, ktorý som“ (Ex 3, 14). V tajomstve vtelenia sa však sám Boží Syn urobil viditeľným. Toto základné zjavenie Boha sa pre kresťanov stalo povzbudením i výzvou pre umeleckú tvorbu. Sväté Písmo sa ako „nesmierny slovník“ (P. Claudel) a „ikonografický atlas“ (M. Chagall) nespočítateľne krát stalo obrazom, hudbou, poéziou, a tak rečou umenia pripomínalo tajomstvo „Slova, ktoré sa stalo telom“. To všetko predstavuje v dejinách kultúry rozsiahlu kapitolu viery a krásy. Odtiaľ veriaci čerpali pre svoju skúsenosť modlitby a života. V dobách skromnej vzdelanosti slúžilo výtvarné spracovanie Svätého Písma ako názorná katechetická pomôcka, čo dosvedčuje sv. Gregor Veľký: „maliarstvo sa v kostoloch užíva preto, aby negramotní aspoň pri pohľade na steny čítali to, čo nie sú schopní rozlúštiť v knihách“. Pre všetkých – veriacich i neveriacich – zostávajú umelecké diela inšpirované Svätým Písmom odleskom nepreniknuteľného tajomstva.	Teologické predpoklady kultúry
Umenie inšpirované kresťanstvom začínalo v skrytosti a bolo spojené s potrebou veriacich vytvoriť znamenie, „symbolický kód“ na základe Písma, podľa ktorého by sa veriaci poznávali a identifikovali zvlášť v časoch prenasledovania. Ryba, chleby, pastier – to všetko evokovalo tajomstvom a stávalo sa náčrtom nového umenia.	Začiatky kresťanského umenia
V priebehu cirkevných dejín architektúra rozvrhovala posvätný priestor, maliarske a sochárske umenie napomáhali kontemplovaniu tajomstva, gregoriánsky spev sa stal typickým melodickým výrazom viery Cirkvi. V slovesnom, hudobnom a výtvarnom kresťanskom umení sa krása snúbila s pravdou a unášala ľudského ducha od zmyslového poznania k večnému, čím prináša do ľudských sŕdc radosť. Školy v blízkosti katedrál a rehoľných kláštorov a neskôr katolícke univerzity ešte viac prispeli k sprítomneniu a šíreniu Kristovho posolstva v kultúre, a tá zasa pôsobila na myslenie a následne na konanie človeka.	Prínos kresťanskej kultúry
Kultúra je najvlastnejším miestom evanjelizácie. Ak má totiž evanjelium trvalo zapustiť korene v životoch ľudí, potom jeho zvestovanie nemôže mieriť výhradne k rozumu a vôli jednotlivcov, ale musí zakotviť v celku živej kultúry, ktorá vyjadruje a zároveň utvára štýl života a myslenia ľudí. Pre nové chápanie evanjelizácie je zásadné práve jej bytostné spojenie s kultúrou; evanjelizácia, ktorá nie je inkulturáciou, podobá sa zrnu, čo zostalo na povrchu a nezapustilo korene. Takže „viera, keď sa nestane kultúrou, nie je plne prijatou vierou, nepreniká úplne do myslenia a nie je verne prežívaná“. Cirkev sa usiluje nakoľko je to možné urobiť pochopiteľným a príťažlivým svet ducha, svet neviditeľného a tajomného Boha.	Kultúra a evanjelizácia
Pre naše časy sú charakteristické tzv. spoločenské komunikačné prostriedky, ku ktorým patrí tlač, rozhlas, film, televízia, internet. Na jednej strane nemôžu nahradiť bezprostredný osobný kontakt, ani vzťahy medzi členmi rodiny, či medzi priateľmi. Na strane druhej sa bez nich nemôže zaobísť hlásanie evanjelia, katechéza, ba ani ďalšie prehlbovanie viery. Zapojené do služby evanjelia umožňujú, aby sa Božie slovo dostávalo k tisícom ľudí. Ak by sme v službe ohlasovania nevyužívali spoločenské komunikačné prostriedky, museli by sme sa cítiť vinnými pred Bohom. Tieto prostriedky sa vlastne stali modernou a pôsobivou kazateľnicou, z ktorej sa Cirkev prihovára zástupom. Správne používanie komunikačných prostriedkov preukazuje ľudstvu veľkú službu, lebo prispieva k vzdelávaniu ducha a k šíreniu Božieho kráľovstva. Spoločenské komunikačné prostriedky sú pre katolíkov významné z troch dôvodov: napomáhajú dnešnému svetu pochopiť Cirkev; podnecujú dialóg vo vnútri samotnej Cirkvi; umožňujú Cirkvi pochopiť mentalitu dnešných ľudí.	Spoločenské komunikačné prostriedky a ich význam
Výkon náboženskej slobody v oznamovacích prostriedkoch umožňujú zákony, ktoré vytvárajú preto predpoklady a zabezpečujú ochranu dobrej povesti jednotlivca, skupín a kultúrnych hodnôt.	Legislatíva
Rodičia a vychovávatelia majú svoje deti viesť k samostatnému výberu z ponuky oznamovacích prostriedkov. Odporúča sa, aby si vychovávatelia pri takejto voľbe ponechali posledné slovo, a tiež aby deťom vysvetlili svoj postoj a názor, lebo pri výchove sú argumenty dôležitejšie než zákazy .	Rodičia
Úlohou veriacich je postarať sa o humánnu a kresťanskú atmosféru v spoločenských komunikačných prostriedkov, aby sa pri ich používaní dodržiavali mravné normy a pravdivý obsah. Pracovníci v masmediálnej oblasti sú povolaní vydávať svedectvo o Kristovi predovšetkým tým, že vykonávajú svoje povolanie pravdivo, odborne a s apoštolským duchom. Veriaci majú ovplyvňovať médiá svojimi vyjadreniami k ich činnosti. Sloboda slova je nevyhnutná pre jedinca i pre spoločnosť, hoci mienka väčšiny nemusí byť nutne lepšia alebo bližšia pravde. Nebolo by správne bezmyšlienkovite a unáhlene sa pripájať k momentálne prevládajúcim názorom. Je potrebné svedomito sa zaoberať všeobecne a verejne vyslovenými názormi, lebo v nich sa prejavuje vôľa a myslenie spoločnosti.	Úlohy a povinnosti veriacich
Evanjelium, ktoré je pre všetkých kresťanov spoločným dedičstvom a záväzkom ku svedectvu viery, požaduje spoluprácu nás katolíkov s inými kresťanmi. Podobne spoločné ľudské hodnoty vyžadujú našu spoluprácu s tými, ktorí sa ku kresťanstvu nehlásia, ale uznávajú tieto hodnoty.	Svedectvo ekumenickej spolupráce
Vieme, že už na začiatku Cirkvi vznikli určité roztržky, ktoré karhal apoštol Pavol (1Kor 1, 11). V neskorších storočiach sa vyskytli ešte väčšie spory teologické, etické a kultúrne, ktoré spôsobili oddelenie od plného spoločenstva Katolíckej cirkvi. Súčasných veriacich patriacich k rôznym kresťanským cirkvám nemožno obviniť z hriechu oddelenia. Katolícka cirkev k nim pristupuje s úctou a láskou ako k svojim bratom a sestrám v Pánovi, ktorí sú poctení menom kresťan.	Postoje k rozdeleniu
Početné stretnutia a dialóg medzi Rímskokatolíckou a pravoslávnou cirkvou, ako aj reformovanými cirkvami prehĺbili spoločenstvo medzi kresťanmi východu a západu. Ekumenické hnutie spôsobilo, že všetky cirkvi pôsobiace v Európe cítia zodpovednosť za napredovanie smerom k plnšiemu spoločenstvu. „Keď kresťania žijú a spoločne sa modlia, podávajú svedectvo o viere, ktorá ich spája“. Prv než sa uskutoční ich plná jednota, hľadajú to, čo ich spája.	Úsilie o jednotu
Okrem vzájomne uznávaného krstu – čo vysoko oceňujeme – jestvujú mnohé iné prvky posväcovania a pravdy spoločné pre kresťanov aj mimo viditeľných hraníc Katolíckej cirkvi. Sú to Písané Božie slovo, život milosti, viera, nádej a láska a iné vnútorné dary Ducha Svätého.	Spoločné duchovné hodnoty
„Jadrom ekumenickej spolupráce je dialóg. Dialóg vyžaduje vedieť vypočuť a odpovedať, snažiť sa pochopiť a vedieť pochopiť“. Dnes sme ďalej než iba na začiatku ekumenickej cesty. Ako kresťania sme si vedomí, že krstom sme sa stali novým stvorením a všetci spolu členmi jediného Kristovho tela. To je dôvod nového pohľadu na človeka a spoločenstvo a svedectvo vo svete. To je dôvod pre veľkú nádej na zmierenie medzi tými, ktorí veria v Krista. Ekumenický dialóg založený na vzájomnej úcte, ochote a dobrej vôli a ešte viac na spoločnom duchovnom bohatstve vedie k rozvíjaniu mnohostrannej spolupráce medzi katolíkmi a inými kresťanmi. Plodmi tohto úsilia sú: spoločná práca s Bibliou, spoločné liturgické texty, ekumenická spolupráca v oblasti katechizácie, v sociálnom a kultúrnom živote, v oblasti médií, na vysokých školách, v organizovaní spoločnej pastorácie miešaných manželstiev a v bežnom živote a vzájomnej pomoci na úrovni farností. Tým všetkým sa prekonáva napätie a podporuje rozvoj toho, čo máme vo viere spoločné.	Dialóg

C) Čím chceme byť

1. Je z nášho života, postojov a názorov jasné, že sme kresťanmi?
2. Využívame kultúru našej spoločnosti ako šancu pôsobenia pre Cirkev?
3. Zúčastňujeme sa na aktivitách, ktoré ponúka Cirkev? A ponúkame kultúrne a spoločenské zázemie hľadajúcim?
4. Aká je úroveň kresťanských médií: sú kvalitné, dostatočne pútavé a atraktívne pre ľudí?
5. Ktoré médiá sú u nás skôr dôveryhodné a ktoré naopak výrazne škodia? Čím a prečo?
6. Ako účinne vedieme deti k rozumnému využívaniu médií?
7. Ako pôsobia náboženské programy vo verejnoprávnych prostriedkoch? V čom sú užitočné? Čo treba zlepšiť?
8. Ako hodnotíme mediálnu prezentáciu Cirkvi na internete a v tlači?
9. Ako sa bránime falošnému a nepravdivému obrazu Cirkvi a útokom na ňu v médiách?
10. Čítame a podporujeme katolícke periodiká? Čo nás v poslednej dobe zaujalo?
11. Dokážeme odpovedať na otázku, prečo je práve kresťanstvo jediným náboženstvom, ktoré prináša človekovi spásu?
12. Vieme, čo nás spája s ostatnými kresťanmi, ktoré sú spoločné body nášho vzťahu k Bohu?
13. Dokážeme prijímať každého veriaceho i nekresťana s úctou a láskou?
14. Ako je to s našou náboženskou znášanlivosťou, toleranciou, ústretovosťou voči iným kresťanom pri zachovaní vlastnej identity?

Spoločné modlitby

Dostali sme milosť žiť na úsvite tretieho tisícročia. Naša kultúra sa vyznačuje rozvojom spoločenských komunikačných prostriedkov a ekumenickým dialógom. Božou vôľou je, aby všetci ľudia došli k poznaniu pravdy a boli spasení. Prosme, aby ohlasovanie evanjelia v tejto dobe pretváralo ľudstvo v jednu rodinu Božieho ľudu.

Spoločne prosme: Vypočuj naše prosby.

   Za Cirkev, ktorá je poslaná ku všetkým národom, aby s odvahou vštepovala bohatstvo pravdy a milosti Ježiša Krista do každej kultúry, prosme Pána.
   Za ohlasovateľov evanjelia, aby sa angažovanosťou v spoločenských komunikačných prostriedkoch stali nástrojmi šírenia pravdy a dobra, ochrancami spravodlivosti a pokoja, prosme Pána.
   Za verejných činiteľov, aby rozumnými zákonmi vytvárali zdravé prostredie pre život v láske, tolerancii a náboženskej slobode, prosme Pána.
   Za tvorcov kresťanskej kultúry a za pracovníkov v masmédiách, aby s nadšením osobnej viery odovzdávali iným ľuďom autentické kultúrne hodnoty a evanjeliové posolstvo, prosme Pána.
   Za naše rodiny žijúce z viery v Krista, aby sa neuzatvárali okoliu, ale cítili potrebu podelenia radosti z viery a aby boli pripravené dať odpoveď tomu, kto sa ich pýta na kresťanskú vieru, prosme Pána.
   Za všetky kresťanské cirkvi a náboženské spoločnosti, s ktorými žijeme v našich mestách a dedinách, aby sme hľadali to, čo nás spája, a neustále oživovali vrúcnu túžbu po jednote, prosme Pána.
   Za nás všetkých, aby sme medzi sebou komunikovali v duchu Ježišovho príkazu lásky a jednoty, prosme Pána.

Pane, ty si nám dal milosť, aby sme tieto modlitby pred Teba predkladali jedným srdcom. Ty si prisľúbil, že vypočuješ prosby dvoch či troch, ktorí sa zišli v Tvojom mene. Vypočuj teraz prosby tvojich sluhov a služobníc, aby sme poznali pravdu v tomto svete a prijali večný život vo svete, ktorý očakávame. Amen.