3.1. Svätosť človeka

A) Čím sme

V samom človeku je mnoho protikladov. Kým na jednej strane ako stvorenie skusuje svoju mnohorakú ohraničenosť, na strane druhej pociťuje v sebe bezhraničné túžby a povolanie k vyššiemu životu. Priťahovaný mnohými vábivými vecami, je ustavične nútený vyberať si medzi nimi a niektorých sa zriekať . Sv. Pavol hovorí o túžbe po dobre, ktoré chce, aj o zle, ktoré nechce, proti svojej vôli si ho však vyberá a volá: „Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohoto tela smrti?” (Rim 7,24) A z odpovede, ktorú dáva, jasne vyplýva, že ho oslobodí Božia milosť. Tieto protiklady: zlo a dobro, hriech a milosť, človek starý a nový treba objasniť z hľadiska jeho povolania vediac, že Boh nezaťažuje človeka tým, čo by nemohol uniesť: povoláva a udeľuje milosť pre realizáciu povolania.	Prirodzené dispozície človeka k dokonalosti
Všeobecne platný morálny zákon každého zaväzuje bojovať so zlom, premáhať ho a konať dobro. Vyzýva vlastne k dokonalosti. Táto výzva je v Zjavení výrazná a naliehavá a je predmetom zmluvy v Starom i v Novom zákone – Boh chce, aby ho človek poslúchal, poskytuje mu potrebnú pomoc a prostriedky milosti a sľubuje mu za to požehnanie a spásu. Zásluhou vedeckého, technického a kultúrneho pokroku sa možnosti dnešného človeka zmnohonásobili. Môže konať dobro – napríklad nastoľovať spravodlivosť, ľudské práva a zákonnosť. Znásobili sa však i možnosti konať a šíriť zlo, najmä absolutizovaním liberalizmu, pôžitkov, uvoľnením morálky a v ďalšom dôsledku rozširovaním kultúry smrti najmä v počiatočnej a záverečnej fáze života a v devastácii životného prostredia. V západnej kultúre hovoríme o kríze morálky, rodiny, náboženstva. V rozpore s hodnotovým poriadkom stvárneným stáročnými kresťanskými tradíciami sa aj u nás na Slovensku slobodne šíria cez masmédiá rôzne trendy kultúry smrti ako absolútnej nelásky.	Výzva k dokonalosti
Slovo svätosť sa vytráca z bežného slovníka do akejsi nereálnej polohy. V minulosti sa neprávom vytvoril dodnes pretrvávajúci názor, že svätosť je rezervovaná len pre biskupov, kňazov a rehoľníkov a prípadne pre niekoľko málo výnimočných osôb. Preto je potrebné oživiť význam slova svätosť a pripomínať si naše povolanie k svätosti slovami Písma: „Boh chce vaše posvätenie“ (1Sol 4,3). Svätý je živý Boh. On tým, že dáva účasť na svojom živote, dáva účasť na svojom šťastí. Kristus, ktorý s Otcom a s Duchom Svätým je „jediný Svätý“, si zamiloval Cirkev, svoju Nevestu a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil. Všetci sme povolaní k svätosti, nielen príslušníci hierarchie, ale každý člen Božieho ľudu. Každého z nás Boh nekonečne a osobne miluje. Keď sa Kristus stal človekom, vzal na seba ľudskú prirodzenosť, stal sa „každým z nás“ a každého povoláva k dokonalosti v jeho osobnom a jedinečnom životnom povolaní: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5,48). Povolanie k svätosti je povolanie k trvalému šťastiu. Kresťanská hodnotová orientácia je naše bohatstvo, ktoré priemerná farnosť našej arcidiecézy má, i keď nemôžeme byť celkom spokojní. Nemožno nechať, aby sa z verejných masovokomunikačných prostriedkov šírila systematická dezorientácia a nezaujať postoj, vyplývajúci z požiadaviek prirodzeného rozumu a zo Zjavenia. Blaženosť, ktorú ponúkajú bezuzdné pôžitky a hriechy, sa nikdy nedostaví. Namiesto nej sa šíri utrpenie, telesné aj duševné choroby, rozvraty a nešťastie. A predsa blaženosť, po ktorej človek túži, jestvuje. Spočíva v harmónii človeka so sebou samým, s Bohom, s blížnym, s prírodou: dosahuje sa zachovaním prirodzeného a Božieho zákona. Povolanie k svätosti je povolaním k blaženosti. Blaženosť spočíva v dosahovaní dokonalosti.	Povolanie k svätosti
Dnes sa o povolaní k svätosti hovorí takmer výlučne v teologickej alebo liturgickej súvislosti – na hodinách náboženstva, v článkoch v cirkevných časopisoch, knihách a v homíliách, ale v bežnom živote málo. Hovorí sa však o sebarealizácii, o šťastí, o istotách, o trvale udržateľnej životnej úrovni. V pozadí týchto prirodzených túžob je snaha o vlastné a trvalé šťastie, ku ktorému Boh povoláva tak, že povoláva k svätosti. Svätý František Saleský v známom diele Filotea píše: „Je to omyl, ba povedal by som blud, keď niekto tvrdí, že nábožnosť nemá miesta v obchode, v úrade, v dielňach, v továrni medzi robotníkmi alebo v kasárňach medzi vojakmi“. Množstvo blahorečených a svätorečených v posledných rokoch spôsobuje postupný posun v myslení a prebúdza snahu o dokonalosť, čnosť, pravdu, o pravú lásku. O šťastie, ktoré dáva Boh tým, ktorí ho nasledujú. Priebeh osláv Jubilejného roku ukázal, že najmä mládež si hľadá cestu k nadprirodzeným hodnotám. Svedectvom a pozitívnymi príkladmi i z našej diecézy je množstvo povolaní kňazských a rehoľných, ako i povolaní k sviatostnému manželstvu.	Túžba po svätosti
„Dokonalosť kresťanského života – pripomína pápež Ján XXIII. – spočíva na láske, zásadne a podstatne…a ona zjednocuje človeka s jeho cieľom” (Bulla Ad Conditorem) . Dokonalosť nespočíva v mnohých a dlhých modlitbách, v prísnom telesnom pokání, v duchovných útechách, v činoch, ktoré budia obdiv, vo vstupe do kňazského alebo rehoľného stavu, ale v láske. Dokonalý kresťan je ten, kto miluje Boha z celého srdca, nadovšetko a blížneho tak, ako nás miloval Ježiš Kristus. V príkaze lásky je obsiahnutý celý zákon. Láska je súhrnom a vrcholom všetkých čností, je spojivom dokonalosti, lebo zjednocuje s Bohom, ktorý je Láska. V konkrétnej podobe sa dokonalosť prejavuje v skutkoch lásky. Nemôžeme ju zlučovať s hriechom a nemožno ju oddeliť od milosti, lebo priamo a intímne spája človeka s Bohom.	Dokonalosť a láska
V duchovnom živote je dokonalý ten, kto je dokonalý v láske. Podstatne sa dokonalosť prejavuje zachovávaním Božích prikázaní a sekundárne životom podľa evanjeliových rád. Cesta k dokonalosti, a teda i k láske, vedie cez kríž. Problém človeka dneška nie je v tom, že by netúžil po láske a po šťastí. Problém človeka dneška spočíva v tom, ako chce k láske a šťastiu dospieť. Možnosti sú dve: prvou je láska a šťastie za každú cenu, s prioritou vlastného pôžitku a bez ohľadu na dôsledky pre blížnych a bez ohľadu na Boží zákon. Druhou možnosťou je láska a šťastie so snahou urobiť šťastnými iných, neurobiť nikoho nešťastným a neporušiť Božie prikázanie. Pretože: „Niet svätosti bez odriekania a duchovného boja. Duchovný pokrok vyžaduje askézu a umŕtvovanie, ktoré postupne vedú k životu v pokoji a radosti blahoslavenstiev” . Svätý Augustín hovorí: „Zavŕšením všetkých našich činov je láska. Tam je cieľ: kvôli nemu bežíme; k nemu bežíme; keď ho dosiahneme, nájdeme odpočinok”.	Príkazy a rady evanjelia

B) Čím máme byť

Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré;
tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. Lebo ktorých predpoznal,
tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna,
aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A tých, ktorých predurčil,
aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil,
a tých, čo ospravedlnil, aj oslávil (Rim 8,28–30).

Svätý Otec Ján Pavol II. pripomína, že „Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť, urobil ho obrazom svojej podoby“ (Múd 2,23). Sláva Božia svieti na tvári človeka…život, ktorý Boh dáva človekovi je iný, odlišný, hoci človek je pokrvný príbuzný s prachom zeme, je vo svete zjavením sa Boha, znamením jeho prítomnosti, so stopami jeho slávy…Žiari v ňom odblesk skutočnosti samého Boha“. Boh vdýchol človekovi život, a to život Boží, na ktorom má človek účasť.	Všeobecné povolanie k svätosti
Odrazom svätosti Božieho ľudu v dejinách je vplyv svätých na celú spoločnosť. Nikto neovplyvnil tak výrazne beh, myslenie, dianie a udalosti v svetovom i osobnom meradle, ako svätci. Jediná a naozaj pôsobivá apológia kresťanstva sa môže obmedziť na veľký argument: na svätých, ktorých Cirkev vychovala a na umenie, ktoré je jej ovocím. Nádhera svätých a ich vplyv poskytuje svetu oveľa lepšie svedectvo o Pánovi, ako učené vysvetlenia, ktorými sa apologéti usilujú ospravedlniť temné stránky ľudskej nestálosti v cirkevných dejinách. Cirkev i naďalej musí pretvárať a poľudšťovať svet. Nemôže sa vzdať túžby po svätosti svojich členov. Kresťania sa nesmú ľahko uspokojovať s málom. Musia pokračovať v snahe, aby sa Cirkev ustavične stávala domovom pravdy, lásky a krásy. Bez toho by sa náš svet zmenil na prvú časť pekla.	Význam svätosti
Povolanie k svätosti je všeobecné a rovnaké, ciest je však toľko, koľko je povolaných. V rozličných životných stavoch a zamestnaniach sa o svätosť majú usilovať všetci, ktorí sa dajú viesť Božím Duchom a každý má napredovať na ceste živej viery. Kresťanskí manželia a rodičia majú ísť po celý život v Božej milosti cestou vernej lásky a prijímať i vychovávať potomstvo. Aj tí, ktorí žijú ako vdovci alebo slobodní a často tvrdo pracujú, môžu činorodou láskou nasledovať Krista, ktorého ruky sa venovali telesnej práci a byť na osoh Cirkvi a svetu, rovnako chudobní, slabí, chorí, prenasledovaní pre spravodlivosť v spojení s trpiacim Kristom, ktorý ich v Evanjeliu vyhlásil za blahoslavených a “sám ich po krátkom utrpení zdokonalí, posilní, utvrdí a upevní“ (1Pt 5,10). „A tak všetci veriaci v Krista budú deň čo deň vzrastať vo svätosti vo svojich životných podmienkach, povinnostiach a okolnostiach, pomocou týchto skutočností, všetko prijímajúc s vierou z rúk nebeského Otca a spolupracujúc s Božou vôľou“. Jestvuje charakteristická svätosť dneška? Áno. Vykresľuje nám ju nemálo svätcov celkom nedávnych desaťročí a určite i Svätý Otec Ján Pavol II., ochranca a svedok Božích práv. Svätosť moderného človeka – kresťana, svätosť Kristovej Cirkvi i jednota i príťažlivosť našich farností má byť Božím liekom na choroby dnešnej spoločnosti. Povolaním k svätosti vytvárame štít proti sebectvu, individualizmu, pôžitkárstvu a kultúre smrti. To si uvedomovali otcovia na Druhom vatikánskom koncile. Hľadali spôsob, ako má Cirkev pokračovať, aby zblížila svet s Bohom. Ale najprv uvažovali v hlbokej reflexii o Cirkvi samotnej. O jej záväzkoch, úlohách a zodpovednosti za svedectvo o živom Bohu.	Rozličné cesty k svätosti
Aký typ svätosti je dnes príťažlivý? Imponuje nám jednoduchá svätosť, ktorá koná skutky lásky a milosrdenstva, vo všetkých oblastiach činnosti každodenných prác. Heslo otcov púšte, účinné v ich dobe „Uteč a mlč“ dnes nahrádza „Zostaň a hovor“. Zostaň vo svete a hovor o svojom Bohu. Hovor ľuďom, ktorí stratili zmysel pre vznešené hodnoty a neveria, že sme stvorení pre vyššie veci. Zostaň medzi svojimi bratmi a sestrami vo svete. Všímaj si ich bolesti, ochotne vypočuj ich starosti, pochop ich životnú neistotu, pomáhaj im hojiť rany. Ukáž svojím príkladom, ako žiješ s Bohom v zamestnaní, v starostiach moderného života, že je možné žiť podľa Božích prikázaní a Kristovho Evanjelia. V dobe rozšíreného individualizmu a samoty uprostred davu svet potrebuje svedectvo o spoločenstve, o vzájomnosti v rámci cirkevných inštitúcií, kresťanských rodín, o vzájomnej podpore uprostred pracovných kolektívov, o jednote kresťanov rôznych denominácií. Kristovo posolstvo spásy sa neobracia na jednotlivcov, ale na Cirkev jednu, ale i jednotnú na každej úrovni, na všetky národy a pre všetky časy. Veľké úlohy čakajú na každého z nás. Preto je potrebné zahľadieť sa do seba: akí máme a akí chceme byť.	Svätosť dneška

C) Čím chceme byť

1. Nemám zbytočný rešpekt pred slovom svätosť?
2. Snažím sa o svätosť? Snažím sa o svätosť iba sám?
3. Poznám svoje nedostatky, ktoré mi bránia v dosahovaní svätosti?
4. Čítam pravidelne Sväté písmo s tým, že Boh hovorí ku mne?
5. Povzbudzujem sa čítaním životopisov niektorých svätcov?
6. Snažím sa pravidelne pristupovať k sviatostiam?
7. Dávam ako kňaz a rehoľník dobrý príklad?
8. Považujem za príčinu nedostatkov vo farnosti, v Cirkvi a v spoločnosti iba iných, alebo si uvedomujem vlastné nedostatky?
9. Prežívam zodpovednosť za svojich najbližších, spolupracovníkov, farnosť, cirkev a svet?
10. Plním si povinnosti na pracovisku, v škole a doma zodpovedne pre vlastné posvätenie a pre dobrý príklad?
11. Všímam si dobré vnuknutia a napomenutia pomôcť dobrej iniciatíve, darovať niečo na dobré ciele, zmeniť sa v prospech iných?

Spoločné modlitby

Bratia a sestry, všetci sme povolaní k svätosti. Prosme Krista, ktorý nás vyzýva, aby sme boli dokonalí, ako náš nebeský Otec, aby sme podporovaní jeho milosťou ochotne pracovali na svojom posvätení a na posvätení blížnych.

Spoločne volajme: Prosíme ťa, vyslyš nás.

   Pane, pouč rodičov, že oni sú pre svoje deti prvými učiteľmi a svedkami viery.
   Pane, vnukni mladým túžbu po hrdinskom a šľachetnom živote lásky a obety.
   Pane, udeľ manželom vzájomnú úctu, vernosť a lásku, aby ich rodiny boli miestom tvojho požehnania.
   Pane, pomáhaj starým, chorým a trpiacim pochopiť, že svojím utrpením posväcujú seba a svet.
   Pane, daj, aby naši duchovní pastieri vlastnou svätosťou oduševňovali zverený ľud a pomáhali veriacim tvoriť pravé spoločenstvá porozumenia a lásky.
   Pane, požehnaj úsilie všetkých laikov, ktorí vo svete prinášajú svedectvo o Kristovi.

Bože, vypočuj naše prosby, daj nám ochotu stále sa usilovať o svätosť života, aby sme boli pripočítaní k veľkému zástupu Tvojich svätých v nebi. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.