3.2. Svätosť cez modlitbu, liturgiu a sviatosti

A) Čím sme

Svätý Boh, ktorý býva v neprístupnom svetle, komunikuje s človekom. Zjavuje sa, koná, hovorí a čaká odpoveď a ako vrchol uzatvára s ľudstvom zmluvu. Veľké veci Božieho zjavenia, ktoré sa konkrétne uskutočnili v dejinách, sa neustále sprítomňujú a uskutočňujú v liturgii. Boh dal prostredníctvom Mojžiša nielen Zákon, ale i kult a určil, ako ho máme uctiť. V Novom zákone sám Boží Syn vykonal dielo spásy a uzavrel s nami novú a večnú zmluvu. Vieme, ako máme konať jeho pamiatku, ako krstiť, ako ho chváliť ako sa modliť. V posvätných úkonoch liturgie sa zlieva činnosť Boha a nás ľudí. Je tu oslava Boha a spása človeka.	Svätosť a liturgia
Túto Božskú a ľudskú činnosť liturgie popisuje Konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu o liturgii Sacrosanctum concilium: „Liturgia sa právom pokladá za vykonávanie kňazského úradu Kristovho. Ňou sa totiž vnímateľnými znakmi naznačuje a každému znaku príslušným spôsobom uskutočňuje posväcovanie človeka a okrem toho tajomné Telo Kristovo, teda Hlava i údy, preukazuje ňou Bohu všetok verejný kult“. Dôraz je na výkone Kristovho kňazstva, ktorým sa uskutočňuje posvätenie človeka prostredníctvom liturgie cirkvi. Tá zahŕňa vysluhovanie sviatostí a svätenín, liturgiu slova a modlitby. To, čo ustanovil Kristus je nemenné. Určité okolnosti Zakladateľ zveril svojej cirkvi, keď jej odovzdal moc kľúčov. To je časť, nutne podliehajúca kultúrnemu, spoločenskému, umeleckému i technickému vývoju. V liturgii jestvuje vývoj a neustála reforma. Okrem liturgie máme na ceste k svätosti cenné a potrebné pomôcky tzv. ľudové pobožnosti: Sú to ruženec, púte, litánie, krížová cesta, novény. Nie sú liturgiou, ale treba o nich hovoriť v súvise s liturgiou.	Vykonávanie Kristovho kňazstva
Liturgia je jedinečným dianím a nijaká iná činnosť cirkvi sa jej nevyrovná. Liturgia je miestom spoločnej oslavy nebeského Otca, je to miesto spolupráce posvätných služobníkov (biskupov, kňazov, diakonov) a laikov. Spoločne tvoríme jeden Boží ľud. Podľa Rímskeho misála je Kristus predovšetkým „skutočne prítomný v samotnom zhromaždení, ktoré sa schádza v jeho mene“, potom v „osobe predsedajúceho kňaza“, a tiež „vo svojom slove a podstatne a trvalo v Eucharistii“.	Cirkev a liturgia
Liturgia je vždy dielom celého Božieho ľudu. Určité liturgické úkony síce môžu zo svojej povahy vykonávať len nositelia úradu, ale aj vtedy oni konajú v úlohe Krista (in persona Christi) pred ľuďmi, a zástupne za všetkých veriacich pred Bohom. Nositeľom liturgie je liturgické zhromaždenie ako celok a v ňom aj laici . Spoločenstvo nevzniká zdola, ale zvoláva ho Boh a obdarúva milosťou. Cirkev si želá, aby účasť na liturgii každého člena Božieho ľudu bola činná, uvedomelá a plná. Činná účasť je zapojenie prítomných, aby neboli divákmi, ale účastníkmi liturgie. Teda spev, jednotné gestá, dobrá viditeľnosť a počuteľnosť, a miesto čím bližšie k oltáru. Uvedomelá účasť vyžaduje chápanie zmyslu a jednotlivých obradov i celku, určitý stupeň poznania. Teda primerané poučovanie. Plná účasť znamená prijať a vykonať to, čo účastníkovi prináleží – ako klerikovi, alebo laikovi. Preberať tie úlohy, ktoré sú primerané a možné. Plnou účasťou je najmä prijímanie Najsvätejšej sviatosti Eucharistie . Pastoračný a evanjelizačný plán Katolíckej Cirkvi na Slovensku v rokoch 2001 – 2006 je vysoko aktuálny dokument Konferencie biskupov Slovenska. Tam sa hodnotí aj liturgia na Slovensku a z neho vyplýva kvalifikované vyjadrenie „čím sme“ v tejto oblasti. Ovocie Druhého vatikánskeho koncilu sa na Slovensku prejavilo predovšetkým v liturgickej reforme v kostole: zaviedla sa reč ľudu pri bohoslužbách a upravil sa priestor (oltár tvárou k ľudu). Dnes pokračuje systematická starostlivosť o liturgiu za pomoci pozitívnych činiteľov: liturgická komisia KBS, diecézne liturgické komisie a ich sekcie; špecializované časopisy Duchovný pastier, Liturgia, Adoramus te; Liturgický inštitút Košice a jeho sekcie – všeobecná, pre posvätnú hudbu a pre východnú liturgiu; rehole, ktoré výraznejšie pestujú liturgiu od r. 1998 každoročné sympóziá s medzinárodnou účasťou a s príspevkom hnutí na Teologickom inštitúte Košice v spolupráci s komisiou pre laikov KBS.	Dielo celého Božieho ľudu
– Vytratila sa nám liturgická katechéza. Málo využívame varianty podľa možností liturgických kníh. Liturgická tvorivosť a aktuálnosť často chýba, niekedy ju nahrádza stereotyp a svojvoľnosť; – Vo farnostiach chýbajú na viacerých miestach kvalifikovaní organisti – kantori a zbory. Chýba pravidelná účasť na školeniach a formácii liturgických služobníkov – miništranti, organisti, žalmisti; – Činnosť stavebno – umeleckej sekcie nevyužívajú všetky farnosti. Zariadenie kostola (oltár, ambóna, miesta predsedajúceho a posluhujúcich a pod.) sú často nevyhovujúce. V rámci Slovenska nie je ešte periodikum pre túto problematiku .	Hlavné oblasti rezerv a nedostatkov
Krst z prijímateľa robí Božie dieťa, obmýva ho od dedičného hriechu, začleňuje do spoločenstva Cirkvi. Vo väčšine farností našej arcidiecézy sa krst slávi v spoločenstve veriacich počas farskej svätej omše a to je veľmi správne, pretože dieťa je darom nielen rodičom, ale celému spoločenstvu, ktoré tiež má veľký výchovný vplyv. Vysluhovanie akoby súkromné nemá tak výrazný dosah na upevňovanie spoločenstva. Birmovanie je sviatosť kresťanskej dospelosti. Jej sláveniu a príprave sa venuje mnoho pozornosti. Avšak ostáva pálčivou otázkou celej diecézy, pastierov i Božieho ľudu množstvo birmovancov, ktorí sú po prijatí sviatosti ľahostajní a takmer sa ani nelíšia od tých, ktorí sviatosti neprijali. Pýtame sa – čo robiť? Eucharistia. Cirkev a jej členovia žijú z tohto daru eucharistického chleba a vína. V spoločenstve počúvajúcich a sláviacich Kristovo veľkonočné tajomstvo má každý svoje miesto, plná účasť na Eucharistii bola u prvých kresťanov samozrejmosťou. Príspevok synody pre obnovu farností je určite otázkou aj plnej účasti na sviatostiach, lebo tie sú zdrojom neoceniteľných milostí. Nezastupiteľné miesto majú laici. Im má byť zverená služba prednášať Božie slovo v zhromaždení. Je chvályhodné, že množstvo farností diecézy má pripravených a vhodne poučených laikov súcich na túto úlohu (služby lektorov, akolytov, žalmistov a organistov, mimoriadnych rozdávateľov svätého prijímania, a pod.) . Liturgický inštitút Jána Jaloveckého v Košiciach ponúka kurzy na formovanie a vzdelávanie liturgických služobníkov. Sviatosť zmierenia. Je to vysluhovanie Božieho milosrdenstva. Väčšinou jestvuje stála spovedná služba, často i každodenná pre vysluhovanie sviatosti zmierenia. Zvyk prijímať sviatosť v dňoch pred prvým piatkom je pozitívny. Vhodné je slávenie tejto sviatosti v rámci spoločnej bohoslužby slova. *Pomazanie chorých. Dáva milosť ako pomoc pre telo i dušu. Vo veľkých nemocniciach už niekoľko rokov máme duchovných správcov a permanentnú službu. Vo viacerých farnostiach sa vhodne slávi sv. omša spojená s vysluhovaním sviatosti chorých v pôstnom období. Sviatosť kňazstva a sviatosť manželstva* sprevádza silný spoločenský zvyk spoluúčasti nielen príbuzenstva, ale i širokého spoločenstva. Najmä primičné slávnosti vyjadrujú krásu Cirkvi a jednotu pastierov a im zverených veriacich. Povolania sú radosťou a nádejou farského a diecézneho spoločenstva. Manželskú zmluvu medzi pokrstenými povýšil Kristus Pán na dôstojnosť sviatosti. Ročne sa v našich farnostiach uzatvára mnoho manželstiev. Starosťou a predmetom modlitieb celého spoločenstva je dobrá príprava, hodné prijatie a najmä vytrvanie v prijatých záväzkoch lásky a vernosti manželov. Dôležitú úlohu tu zohráva aj dobrý a príkladný život rodičov – manželov a povedomie farského spoločenstva.	Oblasť vysluhovania a prijímania sviatostí
*Modlitba. Je to vyznačenie, že môžeme hovoriť s Bohom, sú to skôr postoje ako slová. O podstate modlitby sa vyslovil Druhý vatikánsky koncil: Ježiš Kristus, vezmúc si ľudskú prirodzenosť, priniesol do tohto pozemského vyhnanstva pieseň chvály, ktorá sa v nebesiach spieva po celú večnosť. On spája so sebou a pridružuje si celé ľudstvo pri spievaní tohto božského chválospevu. Treba sa stále modliť a nikdy neustávať* (por. Lk 18,1). To robí Cirkev od začiatku, keď modlitbami posväcuje celý priebeh dňa i noci a tvorí liturgický rok. Liturgia hodín je tak súčasťou Božieho kultu. V našich farnostiach sú to najmä spoločné vešpery, ktoré majú mať miesto v rámci odpoludňajších nedeľných pobožností.	Modlitba
*Súkromné ľudové modlitbové pobožnosti*. Sú dôležitou súčasťou života farnosti a spoločenstva. V našich farnostiach máme úctyhodné tradície – ružencové spoločenstvá, ktoré svojou modlitbou vyprosujú požehnanie. Popri nich treba spomenúť i moderné spoločenstvá – hnutia. Je vhodné, aby sa zapájali v prospech celého spoločenstva farnosti v spolupráci s farárom. Farnosť je totiž spoločenstvom všetkých spoločenstiev farnosti. Farnosť prijíma, čo je schválené vo všeobecnej cirkvi.	Ľudové pobožnosti

B) Čím by sme mali byť

Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom,
ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka.
Lebo jeho označil Boh Otec svojou pečaťou (Jn 6, 27).

Samotný II. vatikánsky koncil poukazuje na Cirkev a spôsob, ako žije vieru, a ako sa viera prejavuje a vydáva svedectvo kdekoľvek je to možné. Je to ohlasovanie, Eucharistia a spoločenstvo. Keď chceme prehĺbiť vieru, keď sa o to pokúšame pri príležitosti diecéznej synody, a keď uvažujeme o liturgii, ponúka sa nám úvaha o zdroji pre obnovu pastierov, laikov i spoločenstiev (najmä rodín, farností a diecézy). Tým zdrojom je Božie slovo, ktoré vedie k prijímaniu sviatostí, hlavne Eucharistie. Počúvanie Slova a prijímanie plodí pravé spoločenstvo. Dobré spoločenstvo (dobrá farnosť) vzniká prijímaním a uskutočňovaním Božieho slova a prijímaním sviatostí, hlavne Eucharistie. Naopak – kde niečo vo farnosti nefunguje, v pokore počúvajme Božie slovo a prijímajme milosti najmä cez Eucharistiu, aby sme vytvorili podmienky pre jednotné spoločenstvo.	Zdroj obnovy
Eucharistia je bez zjavenia, teda bez vysvetlenia nepochopiteľná. Tak ako učeníci vo večeradle, alebo ako pocestní z Emauz (por. Lk 24,13–35) aj my potrebujeme, aby nám Pán lámal chlieb Slova a vzbudil v nás oheň lásky. Preto omša pozostáva z bohoslužby slova a z bohoslužby obety, z dvoch častí, ktoré úzko súvisia. Cirkev nás vyzýva a pozýva poznať veľkosť Eucharistie a prehlbovať poklonu tomuto tajomstvu, aby sme prichádzali aj mimo omše a tak predĺžili tie prosebné postoje, ktoré oživujú eucharistické slávenie. Tichá ďakovná a prosebná modlitba rozširuje vieru a pomáha žiť v nádeji a v láske.	Slovo a tajomstvo Eucharistie
Ľudia dneška túžia po stálosti existencie a chceli by žiť bez obmedzenia času a priestoru. Ježiš dáva možnosť zaštepiť sa do jeho nekonečného života a ašpirovať na existenciu bez konca: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ (Jn 6, 54). Sv. Ignác Antiochijský pripomína, že Eucharistia je „jeden chlieb, ktorý je liekom nesmrteľnosti a protijedom, aby sme nezomreli, ale navždy žili v Ježišovi Kristovi“. Eucharistia okrem toho, že potvrdzuje obnovenie sveta pôsobením Spasiteľa, zaväzuje veriacich, aby boli zodpovední za prírodu, zem a vzduch, ktoré zveril Pán sveta človeku, aby sa o ne staral. Vo viere, že chlieb a víno ako plody zeme a práce ľudských rúk sa stávajú telom a krvou Krista, už odteraz predvídame transformáciu stvoreného, ktoré na konci čias jediný Spasiteľ sveta odovzdá do rúk Otca, ako definitívne výkupné.	Chlieb života pre svet
Eucharistická liturgia v zhromaždení sa stáva konkrétnou aj vo farnostiach malých, chudobných a roztratených, rovnako ako vo veľkých, prosperujúcich či mestských – predpokladá a plodí život Božských čností viery, nádeje a lásky, t.j. kresťanský život. Tento život nie je individualistický, ale je to spoločenstvo veriacich. Veriaci dostávajú poslanie – eucharistickú misiu . Pán kardinál Tomko viackrát povedal svoju životnú skúsenosť – silný dojem, keď mu jeden šťastný pokrstený moslim vytýkal: Boh prišiel už pred 2000 rokmi na tento svet a vy nám v Ázii o tom hovoríte až teraz. Áno, naše spoločenstvá – svorné a príťažlivé – majú príležitosť i povinnosť svedčiť nepokrsteným ľuďom a vlažným kresťanom o kráse Božieho kráľovstva. Stredobodom ideálneho spoločenstva partikulárnej Cirkvi je slávenie Eucharistie, ktorej predsedá miestny biskup, alebo kňazi v spoločenstve s ním. Vízia jednotného spoločenstva je úlohou, posolstvom, zdôvodnením, ale aj základnou požiadavkou každého spoločenstva a každej skupiny v Univerzálnej i lokálnej Cirkvi. Panna Mária nech naučí každé spoločenstvo a každého jednotlivca vzdávať Pánovi vďaky a vlastným životom vyjadrovať tajomstvo, ktoré slávime vierou .	Svedectvo o prijatom živote
Mohli sme pozorovať, ako v minulom storočí padli dva systémy – fašistický a komunistický. Boli silné vojensky a politicky, no fungovali len niekoľko desaťročí. Zrútili sa pre nedostatok úcty k človeku. Prvý porušoval ľudskú dôstojnosť z rasových a druhý z triednych príčin. Oba prenasledovali cirkev. Dnes sa opäť porušuje ľudská dôstojnosť novým, rafinovaným spôsobom. Často je to formálne zákonným spôsobom – potratmi, eutanáziou, homosexuálnym partnerstvom. Tomu napomáha médiami preferované pôžitkárstvo, sexuálna neviazanosť, antikoncepcia a následné zneužívanie žien, mužov, ba i detí. Mnohí nechcú brať na seba žiadne záväzky – ani vstúpiť do manželstva, ani do duchovného stavu, a obmedzuje sa prijatie ďalšieho člena rodiny. Výsledkom je neradostný život a smutné výhľady. Opak toho, čo človek, oklamaný vidinou pohodlnosti očakáva.	Úcta k životu
A preto máme mať jasné povedomie – cestou k radosti sú Božie príkazy. Božie slovo je svetlo pre naše chodníky k pokoju. Kristove sviatosti sú silou pre vytrvanie. Radujme sa z každého novorodeniatka, krstu, sobáša, z každej usporiadanej rodiny, z každého povolania k duchovnému životu a manželstvu. Nebojme sa ťažkostí, s pomocou Božou možno všetky prekonať, a dospieť k dôstojnému a radostnému životu Božích synov a dcér. K tomu máme Slovo Božie, sviatosti a Eucharistiu a naše farské spoločenstvá, kde máme svoje domovské práva, svojich pastierov, s ktorými chceme spoločne svedčiť o Kristovi. Na to je tu Kristova cirkev a jej liturgia.	Radosť zo života

C) Čím chceme byť

1. Ako sa zúčastňujem a ako prispievam v našej farnosti pri slávení liturgie?
2. Je pre mňa liturgia vrcholom programu dňa a teším sa na ňu?
3. Príprava na slávenie krstu: považujem účasť na náuke a prijatie sviatostí za česť a krst pri farskej omši za príležitosť prežiť príslušnosť k farnosti?
4. Príprava na sviatosť birmovania: je príležitosťou oživiť vieru mladých kresťanov, aby sa stali naplno kresťanmi?
5. Môže a má v tejto veci pomôcť rodina birmovanca, jeho krstní rodičia, príbuzní a farské spoločenstvo?
6. Ako sú vo farnosti zapojení do liturgie laici (miništranti, lektori, žalmisti). Ako môžu pomôcť rodičia a farské spoločenstvo?
7. Aká je úroveň hudobnej stránky liturgie, ktorá sa má sláviť dôstojne aj umelecky (organisti, žalmisti, zbor spevákov – ich úroveň, zvyšovanie úrovne – účasť na kurzoch)?
8. Sú kajúce pobožnosti a sviatosť zmierenia pravidelným a aj spoločným slávením podľa Ordo poenitentiae? Majú veriaci občas možnosť iného spovedníka?
9. Aké miesto majú v našej farnosti ľudové pobožnosti – najmä ruženec, litánie a krížová cesta? Vieme o modlitbových spoločenstvách a rozširujeme ich?

Spoločné modlitby

Povolanie k svätosti je vyznačenie Božej lásky každému človeku. Spoločne sa modlíme, aby sme napĺňali tento príkaz liturgiou, prijímaním sviatostí a svätenín, modlitbou a pomocou ľudových pobožností.

Spoločne prosme: Daj nám svoju milosť a spásu.

   Nebeský Otče, ty si nás v krste prijal za svoje deti. Daj aby sme stále pamätali na záväzok krstu a rástli v krstnej milosti.
   Nebeský Otče, ty si nás vo sviatosti birmovania naplnil darmi svojho Ducha. Pomáhaj nám milosťami týchto darov vydávať dobré svedectvo o svojej viere.
   Nebeský Otče, ty nás ustavične pozývaš na hostinu svojho slova a svojho Tela. Pomáhaj nám chápať hodnotu týchto darov a nadšene a s radosťou ťa oslavovať.
   Nebeský Otče, ty nás vo sviatosti zmierenia prijímaš ako milosrdný otec. Pomáhaj nám chrániť sa pred hriechom a žiť v tvojej milosti.
   Nebeský Otče, ty nám aj v chorobe a trápení preukazuješ svoju lásku a starostlivosť. Pomáhaj nám svojou milosťou niesť každodenný kríž.
   Nebeský Otče, ty nám cez dar kňazstva ukazuješ svoju dobrotu. Pomáhaj našim kňazom v ich poslaní, aby medzi nami sprítomňovali Teba, Dobrého pastiera.
   Nebeský Otče, ty si stvoril muža a ženu, aby sa navzájom dopĺňali a pomáhali si. Požehnávaj manželstvá a rodiny našej farnosti, aby stále rástli vo vzájomnej láske, úcte a aby vždy sprítomňovali tú lásku, ktorou ty miluješ svoju Cirkev.

Nebeský Otče, s pokornou dôverou sme ti predniesli svoje prosby. Vo svojej nekonečnej dobrote ich vypočuj a svojou milosťou nám pomáhaj v našom úsilí o svätosť. Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.