4.1. Služba v Cirkvi a pre Cirkev

A) Čím sme

Na spravovanie a stály vzrast Božieho ľudu Kristus Pán ustanovil vo svojej Cirkvi rozličné služby, ktoré sú zamerané na dobro celého tela.
Život každého človeka, ale aj spoločenstva či spoločnosti, je nemysliteľný a nepredstaviteľný bez vzťahu k tým ostatným. Tu tkvie pôvod každej integračnej snahy na všetkých úrovniach života. Dominantnú a konštitutívnu úlohu však pritom zohráva charakter existujúcich vzťahov. Kresťanská viera nás učí, že „ten druhý“ podstatne určuje moju vlastnú identitu, že je apelom, výzvou pre môj život, že je zároveň darom aj krížom, ktorý treba prijať. Preto kresťanský život nemôže byť ponímaný nijako ináč iba ako život altruistický, t.j. zameraný na blížneho, ba dokonca v ňom spoznávať, ale aj pomáhať stvárňovať Krista. V tom spočíva jedinečnosť každej opravdivej kresťanskej služby. Táto koncepcia života je odlišná od egocentrického charakteru vzťahov, ktorý iného vidí iba ako príležitosť pre dosiahnutie vlastných inšpirácií alebo skutočnosť, ku ktorej sa stavia ľahostajne, resp. ktorá ho iba provokuje k posudzovaniu, či dokonca k zavrhnutiu.	Služba - kresťanský vzťah
Bolo by zaujímavé vnímavejšie sledovať vlastný život i život toho druhého, ba i život spoločnosti pod týmto zorným uhlom. Nie je totiž kresťanským postojom neustále lamentovať nad niečím (stačí si spomenúť na lamentácie izraelského národa po vyslobodení z otroctva), ale postaviť sa do služby rozvoja Božieho kráľovstva každý na tom mieste a postavení, v akom sa nachádza. To, že niekedy bieda dokázala skôr spájať a zjednocovať rodiny a ľudí vôbec, je znakom správnej eschatologickej orientácie tej predošlej spoločnosti a generácií, ktoré v žiadnom predošlom období neboli ušetrené o núdzu v jej rozličnej forme a podobe.	Povolanie k službe
Aj tá dnešná spoločnosť a doba má svoje biedy, nedostatky a trápenia, lenže sledujeme v nej akoby opačný trend vzhľadom k minulosti. Po privatizačnej dražbe v našej spoločnosti akoby zostalo povedomie snahy čo najviac schmatnúť pre seba, aby človek nezostal iba s prázdnymi rukami a s tou poctivosťou, ktorá sa stala skôr terčom výsmechu, než príkladom hodným nasledovania. Akosi sa neberie vážne to evanjeliové, že nemožno slúžiť dvom pánom (Mt 6,24). A tak sa citlivosť na samotný fenomén služby otupuje a stráca na svojej dôležitosti. Buď sa dostal na perifériu vnímania s prípadnou príležitostnou demonštráciou (ako sú zväčša prírodné nešťastia a katastrofy) alebo sa stal zápasom iba niektorých jednotlivcov, ktorí v práci s bezdomovcami, väzňami, chorými, cudzincami a Rómami možno veľmi málo pociťujú zaangažovanosť a podporu spoločnosti i miestnej Cirkvi.	Súčasnosť a služba
Podľa Kristovho príkladu, ktorý neprišiel nikoho odsúdiť, ale spasiť, čo sa stratilo, ktorý nalomenú trsť nedolomil a hasnúci knôtik nedohasil, aj postoj kresťana v dnešných časoch musí byť totožný s týmto postojom Krista. Nie nariekať, nadávať, posudzovať, ale chytiť zodpovednosť za rozvoj ducha služby v našej spoločnosti a Cirkvi, každý na svojom mieste. Zrejme mnohí títo nadšenci – kapláni vo väzniciach, v nemocniciach, v rómskych pastoračných centrách, v azylových centrách, v charitných domoch, ale aj v kluboch dôchodcov a podobne - očakávajú ochotu a disponovanosť od mnohých ďalších kresťanov. Pritom je veľmi dôležité spoluzamyslenie sa a zadefinovanie si toho, čo je v danej chvíli a v danej situácii opravdivou pomocou. Niekedy totiž táto pomoc môže viesť iba k oddialeniu skutočného riešenia problému, niekedy dokonca aj k jeho hypertrofii.	Kristus a služba
Nie je možné, aby si opravdivé kresťanské spoločenstvo nevšimlo vo svojom okolí ľudí opustených, starých, siroty a vdovy (na ktorých je kladená taká veľká pozornosť v Biblii), nezamestnaných i ostatných núdznych, a takto neprežívalo s nimi ich trápenia a žiale . Aby sa to mohlo naozaj dostať do pulzu bežného života, je veľmi dôležité, aby boli funkčné štruktúry spoluzodpovednosti a spoluúčasti – ako Farská pastoračná rada, Farská hospodárska rada a ostatné služby v miestnej Cirkvi, ktoré by vytvárali náležitý priestor pre ďalšiu animáciu projektovania služby Cirkvi.	Kresťanské spoločenstvo a služba

B) Čím by sme mali byť

Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať,
ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých (Mt 20, 28).

Najhlbším dôvodom potreby zamýšľania sa nad fenoménom služby je život Najsvätejšej Trojice, v ktorej jednotlivé osoby Otec, Syn a Duch a Svätý nielenže vytvárajú spoločenstvo osôb, ale každá osoba existuje natoľko, nakoľko sa dáva. Vo vnútri tohto života je existencia absolútne totožná s darovaním sa. Z tohto lona Najsvätejšej Trojice sa Boží Syn stáva človekom a táto inkarnácia nie je ničím iným ako darovaním sa, službou Boha ľuďom a svetu. Zmyslom existencie Cirkvi nie je rovnako nič iné ako sprítomňovať vo svete Krista, byť jeho tajomným telom, sviatostnou prítomnosťou Božej lásky a služby skrze Krista s Kristom a v Kristovi. Preto je jej neodmysliteľnou charakteristikou ministeriálnosť (z lat. ministrare - slúžiť). S touto službou, podľa vzoru „trpiaceho služobníka“, je v mnohotvárnej podobe späté aj utrpenie, nevďačnosť, nepochopenie a ťažkosti rôznej podoby. Cirkev „spoznáva obraz svojho chudobného a trpiaceho Zakladateľa“ najmä „v chudobných a trpiacich“ a uvedomuje si svoju spolupatričnosť tomuto obrazu. Táto citlivosť voči chudobe a biede v jej rozličnej dejinnej podobe patrí zase k podstate samotnej ministeriálnosti Cirkvi.	Zmysel služby
Je dôležité si uvedomiť, hoci to znie možno paradoxne, že aj služba a samotné jej chápanie môže podľahnúť konzumnej logike vedenej tým „mať“ (mať dobré skutky, vypočítavať si ich, uspokojovať sa týmto vedomím) namiesto logiky vedenej tým „byť“ (byť služobníkom, resp. zjednotiť sa s jediným opravdivým Služobníkom). Ten prvý prípad je reprezentovaný starším synom v podobenstve o márnotratnom synovi, resp. o milosrdnom otcovi (Lk 15,29); farizejom, ktorí vypočítavali všetky svoje služby Bohu, ktorému sa však táto modlitba nepáčila (Lk 18,12); je to prípad Marty, ktorá sa starala a znepokojovala pre mnohé veci, cez ktoré chce slúžiť a potrebné bolo len jedno: počúvať Božie slovo, aby sme sa potom s jeho pomocou vedeli zapojiť do služby jediného Služobníka (Lk 9,40-42); a zakončiac tento biblický výpočet výkričníkom zo Skutkov apoštolov v osude Ananiáša a Zafiry (por. Sk 5,1-11) a svätého apoštola Pavla, ktorý sa sám nazýva „služobník Ježiša Krista“ a „služobník evanjelia“ (por. Ef 3,7).	Služba pre Božiu slávu
V tomto zmysle je celá kniha Skutkov apoštolov rozpravou o službe (z gr. diakonia), ktorá má svoje dynamické členenie v jednotnej organickosti počnúc službou slova, ktorá je základom každej služby a končiac možno službou pohostinnosti, bez ktorej si nevieme predstaviť ani Ježišovu činnosť ani činnosť apoštolov. Medzi tým je celá škála služieb počnúc službou presbytera spočívajúcej v predsedaní činnosti Cirkvi, v rozpoznávaní jednotlivých chariziem a v ich animácii, cez službu diakonátu a ďalšie dve inštitucionalizované služby lektorátu a akolytátu, ktoré však zďaleka nevyčerpávajú ministeriálnosť Cirkvi, a tak prirodzene vyúsťujú do rozličných časovo a miestne aktuálnych foriem s neustálym akcentom priority vzhľadom na tých najbiednejších (chudobní, vdovy a siroty, väznení, chorí, závislí na aktuálnych otroctvách, atď.).	Štruktúry služieb
Tieto služby sú službami Cirkvi, a tak sú neodmysliteľne späté s liturgiou, ale ich podstata a poslanie sa v nej nevyčerpáva. Liturgia, ako ju definuje Druhý vatikánsky koncil, je prameňom a vrcholom činnosti Cirkvi . Medzi týmto prameňom a vrcholom je konkrétny ľudský život, ktorému slúžiť je poverená Cirkev. Ak služba presbyteriálneho a každého iného ministéria „je pohltená v nenáležitej asimilácii k výlučne kultuálnemu pohanskému kňazstvu (kde kult nie je životom), alebo opačne je zachytený v sploštení čisto civilnej a spoločenskej zaangažovanosti (kde život nie je kultom) stráca vlastnú identitu a vyprázdňuje vlastnú činnosť”. Preto je dôležité zamyslieť sa nad spojením liturgie a života a nad koordinovaním liturgických služieb so službami spoločenstvu. V týchto časoch, v ktorých všade, kde sa len obzrieme niet núdze o ponuku nejakej služby ponúkanej rozličnou formou reklamy, ale aj osobným oslovením, hrozí Cirkvi, že sa zníži k tejto mentalite a v jej konštelácii bude ponúkať evanjelium spásy a z neho prameniace rozličné služby. Je tu riziko, že do myslenia ovplyvneného komerčnými sieťami sa zaradí aj značka „duchovnosti“, o ktorú – ako uvádzajú aj celosvetové štatistiky – je stále záujem, a takto sa vytvorí istý sektor, oblasť náboženského života so svojimi ponukami a službami s výnimočnou atrakciou možnosti spásy.	Služba Cirkvi pre spoločenstvoa pre spoločnosť
Aby teda táto služba Cirkvi bola opravdivou službou životu človeka i spoločenstva a nestala sa servisom zväčša iba kultových služieb, musí v sebe zahŕňať tieto znaky: Nezištnosť: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte“ (Mt 10,8); „Čo máš, čo by si nebol dostal?“ (1Kor 4,7); vo svete je známa služba volontariátu (dobrovoľníkov), ktorí dávajú svoju ochotu a čas k dispozícii v službe a pre službu Cirkvi v multiformnej podobe.Nebeský Otče, žehnaj Svätého Otca Jána Pavla a nášho biskupa Alojza, aby stále posilňovali vo viere svojich bratov a sestry. Stabilita: Služba nie je záležitosť príležitostná, ale bytostná. Kreatívnosť a dynamickosť: láska sa nemôže opakovať ani prispôsobovať, iba inkarnovať; pričom každý deň prináša nové výzvy. Obetavosť: jej bezhraničnosť dokonca až po smrť. Tieto a všetky ostatné kritériá opravdivej služby môžeme nájsť pri opise kritérií posledného súdu v 25. kapitole Matúšovho evanjelia, ktorú by bolo potrebné čítať častejšie, a predovšetkým stále vnímavejšie.	Kritéria kresťanskej služby

C) Čím chceme byť

1. Ako a v čom si uvedomujeme charakter služby v mojom osobnom živote i v živote farského spoločenstva? V čom vidím pozitíva a v čom rezervy?
2. Dokážu jednotlivé exitujúce služby reprezentovať miestne cirkevné spoločenstvo? Ako?
3. Podľa ktorých kritérií hodnotím oprávnenosť a aktuálnosť jednotlivých služieb vlastnej cirkevnej komunity?
4. V čom by naše kresťanské spoločenstvo mohlo nájsť prepojenie na spoločnosť a jeho štruktúry v službe človeku a spoločnosti?
5. Akú predstavu vyvoláva obraz miestnej Cirkvi v očiach iných, či už osôb alebo štruktúr? Je naša miestna Cirkev vôbec vnímateľná v živote obce, či mesta v spojení so službou alebo je ohraničená iba múrmi kostola?
6. Dokážeme spojiť sily v interkonfesionálnom zjednotení. V čom?
7. Ako sa konkrétne prejavuje záujem miestnej Cirkvi o tých najbiednejších, či najnúdznejších?
8. Akú úlohu zohrávajú v tomto postoji služby miestnej Cirkvi štruktúry spoluúčasti na farskej úrovni (FHR, FPR, ...)? Existuje nejaká služba, ktorá má stabilnejší cirkevný charakter?
9. V čom spočívajú najväčšie prekážky zabraňujúce kultivovať kultúru služby a v čom asi sú ich korene?
10. Jediný príklad služby spásy máme v Ježišovi Kristovi, ktorá sa však vždy konkretizovala v službe zmeny zmýšľania (učenie), zdravia (uzdravenia), životným potrebám (nasýtenie) a podobne, ktorá sa vždy spájala s nekonečnou eschatologickou perspektívou. Ako sa táto vyrovnanosť prejavuje v našej službe? Čím sa teda odlišuje od ostatných charitatívnych a sociálnych inštitúcií?

Spoločné modlitby

Bratia a sestry, Ježiš Kristus neprišiel na svet, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých. V tejto viere mu s pokorou prednesme svoje prosby:

Spoločne volajme: Prosíme ťa, vyslyš nás.

   Pane, tvoja Cirkev sa vo svojich počiatkoch starala, aby nik netrpel núdzu; daj, aby aj teraz mohla účinne prispieť k zmierneniu hladu a biedy vo svete.
   Pane, prosíme ťa za nášho Svätého Otca Jána Pavla a nášho biskupa Alojza, obdar ich svetlom a silou svojho Ducha a pomáhaj im viesť Boží ľud cestou spásy.
   Pane, požehnaj kňazov, aby svojím životom a službou viedli im zverený ľud k obnove a k svätosti.
   Pane, pomáhaj ľudu a jeho predstaviteľom, aby pochopili, že vládnuť znamená slúžiť, a aby sa usilovali o všeobecné dobro a vytvorili podmienky pre pokojný a slušný život ľudí.
   Pane, v Kristovom tajomnom tele sme si navzájom údmi; daj, aby sme si navzájom slúžili podľa rozličných darov, ktoré sme dostali.

Pane Ježišu, vypočuj naše prosby, a daj, aby sme boli vždy ochotní v pokore a láske slúžiť tebe vo svojich bratoch a sestrách. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.