4.3. Služba spravodlivosti a milosrdenstvu

A) Čím sme

Premena našej spoločnosti k demokracii a k trhovému hospodárstvu je sprevádzaná aj negatívnymi javmi. Jedným z nich je sociálna neistota a narastajúce rozdiely medzi chudobnými a bohatými, ktoré sú čoraz markantnejšie. Vo výhode sú tí občania, ktorí sa dokázali rýchlejšie adaptovať na nové podmienky. V nepriaznivej sociálnej situácii sú ľudia dlhodobo chorí, telesne a duševne postihnutí, bezdomovci. Ťažko žijú mladé rodiny, mnohodetné rodiny, dôchodcovia. Narastá priepasť medzi materiálnym pokrokom a duchovnými hodnotami a spotrebná kultúra preniká aj do spoločenstiev veriacich. Predimenzovaná hodnota peňazí a zisk sa stáva najsilnejším motívom ľudského konania. Negatívnym znakom je nízke povedomie kresťanov za verejné veci a oddeľovanie viery od ekonomicko-politického života. Pozitívnym prvkom je, že sa v mnohých rodinách udržala súdržnosť a jednotliví členovia si navzájom pomáhajú znášať životné situácie. Napriek slabej pomoci sociálne odkázaným občanom zo strany štátu, sa v spoločnosti organizujú skupiny ľudí, ktorí im chcú pomáhať.	Sociálna situácia
Reštrukturalizácia hospodárstva a neustále reformy spôsobili nezamestnanosť. Miera evidovanej nezamestnanosti sa v našej arcidiecéze pohybuje na úrovni 20 % (údaj z júla 2003). Istá časť nezamestnaných si odvykla od práce a nechce sa zamestnať. Tí, čo majú prácu, snažia sa udržať si ju zo všetkých síl, a preto sú ochotní pracovať za sťažených i neľudských pracovných podmienok, pracovať v nedeľu i bez dostatočného oddychu. Kresťanské odbory nedosiahli v našej arcidiecéze výraznejšiu podporu. Rýchlozbohatlíci, ktorí získali veľké majetky nečestným konaním, prispeli k degradácii čestnej a poctivej práce.	Hodnota ľudskej práce
Spoločenské zmeny v novembri 1989 umožnili Cirkvi postupne vykonávať nové apoštolské činnosti vyplývajúce z jej náboženského poslania a to v oblasti charitatívnej, sociálnej, výchovno-vzdelávacej a mediálnej. Týmito aktivitami chce Cirkev vydať svedectvo viery, rozširovať svoje učenie a formovať ľudskú spoločnosť podľa Božieho zákona. Tak napĺňa aj očakávania štátu, ktorý od Cirkvi potrebuje pomoc a spoluprácu pri mravnej obnove spoločnosti. K tomu, aby bol tento apoštolát účinný, je potrebný predovšetkým ľudský potenciál, kňazi, rehoľníci i laici, no nevyhnutné sú aj hmotné dobrá, bez ktorých by trvalejšie nemohol fungovať a rozvíjať sa.	Nové možnosti pre Cirkev
Arcidiecézna charita, ktorá pôsobí od roku 1992, dnes zamestnáva vyše 200 zamestnancov a spolupracuje s viac ako 800 dobrovoľníkmi. Charita vychádza z dôstojnosti vykúpeného človeka krvou Ježiša Krista, ktorý sa stotožňuje zvlášť s najbiednejšími. Svoje služby uskutočňuje v stacionárnych zariadeniach (6), ambulantne (5) a v teréne (3). V stacionárnych zariadeniach v Lipanoch a vo Vojčiciach sa charita stará o 82 starých a osamelých ľudí. Zrakovo a pohybovo postihnutým cca 40 deťom slúži v detskom sanatóriu v Humennom. Vo Vranove nad Topľou funguje charitný dom pre mládež, v ktorom býva 24 chlapcov po opustení detského domova. Pre dôstojné dožitie 20 nevyliečiteľne chorých ľudí, bol v Bardejovskej Novej Vsi postavený hospic. V siedmich väčších mestách ambulantné služby v charitatívnych centrách poskytujú pomoc sociálne odkázaným jednotlivcom i rodinám. V Košiciach okrem humanitného skladu funguje psychologická poradňa a poradňa pre utečencov a migrantov. V Bardejove, v Michalovciach a v Trebišove charita poskytuje materiálnu a duchovnú pomoc pacientom v nemocniciach. Zdravotnícke služby v domácom prostredí zabezpečuje v 5 mestách agentúra opatrovateľskej starostlivosti pre cca 300 klientov. Na báze dobrovoľnosti vznikli v Bardejove, v Humennom, v Košiciach, v Lipanoch a v Michalovciach farské charity, ktoré reagujú na konkrétne sociálne potreby v danej lokalite. Zvyčajne vykonávajú jednoduché terénne služby a jednorázovú humanitnú činnosť.	Arcidiecézna charita
Z iniciatív duchovných a v spolupráci s laikmi boli založené občianske združenia s charitatívnym cieľom. Pod občianskym združením v Svidníku funguje Dom. sv. Jozefa, ktorý slúži bezdomovcom a v Michalovciach Charitný dom prof. Hlaváča pre službu starým a opusteným ľuďom. Vďaka obetavosti veriacich laikov môžu v mnohých farnostiach účinne pôsobiť kluby dôchodcov, zväzy telesne a zdravotne postihnutých. Srdcia našich veriacich sú napriek ich vlastným starostiam otvorené pre službu blížnym.	Osobné iniciatívy kňazov a laikov
Prijatím reštitučných zákonov sa aspoň čiastočne uskutočnila náprava majetkových krívd, ktoré sa na Cirkvi spáchali. Farnostiam a diecéze bola vrátená časť skonfiškovaného majetku. Za nevydané a zdevastované majetky právne úpravy nepriznávali Cirkvi žiadnu náhradu. Majetok, ktorý bol vrátený jednotlivým farnostiam, je dnes málo ekonomicky výnosný.	Reštitúcia cirkevného majetku
Arcibiskupský úrad - ekonomické oddelenie schvaľuje disponovanie s cirkevným majetkom (kúpa, predaj, prenájom) a spracováva jeho evidenciu. Na financovanie škôd, ktoré môžu vzniknúť na cirkevnom majetku, bol zriadený Fond na ochranu cirkevného majetku. Vyjadrením participácie a zodpovednosti laikov na cirkevných záležitostiach je ustanovenie farskej ekonomickej rady. Z 206 farností našej arcidiecézy farská ekonomická rada jestvuje v 170 farnostiach. Členovia rady sú „predĺženou rukou“ farára. Povzbudzujú a organizujú aj ostatných veriacich k starostlivosti o kostol, farskú budovu a ďalšie cirkevné majetky.	Správa majetku
Riadny chod farnosti je zabezpečený predovšetkým príspevkami od veriacich formou zvončeka. V mnohých farnostiach sa periodicky konajú zbierky pre potreby farnosti, mimoriadne zbierky pri opravách a pri investičnej výstavbe. Príjem z prenájmu cirkevnej pôdy a budov predstavuje pomerne malú, ale stálu časť v rozpočte farnosti. Pravidelné zbierky na charitu, seminár, misie a iné, sa odosielajú na arcibiskupský úrad a používajú na ciele, pre ktoré boli vyzbierané.	Podpora farnosti
Laici s charitatívnym a sociálnym cítením sa aktivizujú v kresťanských spolkoch a hnutiach. V arcidiecéze živo pôsobia Spolky kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul a Spolky sv. Vincenta de Paul. Ich členovia sa usilujú o zmiernenie ľudskej biedy vo svojom okolí a napomáhajú odstráneniu jej príčin. Tieto spolky majú medzinárodné prepojenie i podporu. Spoločenstvo Samaritán pomáha vozíčkarom v Prešove a v Košiciach. Rodina Nepoškvrnenej združuje chorých a balíkmi i kontaktmi pomáha väzňom. V Stropkove pôsobí Katolícka jednota Slovenska, ktorej činnosť je veľmi nápomocná pri mnohých farských aktivitách.	Hnutia a združenia so sociálnym zameraním

B) Čím by sme mali byť

V obľube je človek, čo sa zľutúva a rád pomáha,
čo svoj majetok čestne spravuje, nikdy nezakolíše.
Vo večnej pamäti bude spravodlivý (Ž 112, 5-6).

Boh stvoril zem a potom človeka na svoj obraz a pozval ho, aby pokračoval v diele stvorenia. Povolanie človeka k „podmaneniu“ zeme sa uskutočnilo pred prvým hriechom, preto práca nie je trestom za dedičný hriech ale cestou, ktorou sa uskutočňuje jeho vládnutie vo viditeľnom svete . Práca je dobrom, ktorým človek realizuje vlastnú osobnosť, uplatňuje svoje schopnosti a uvedomuje si svoju dôstojnosť. Človek prácou pretvára spoločnosť a zdokonaľuje seba samého. Práca je povinnosťou a ak ju vykonávame v spojení s Kristom, stáva sa vykupiteľská . Hodnota akejkoľvek ľudskej práce vyplýva v prvom rade zo skutočnosti, že ten, kto ju vykonáva, je osobou, ktorú nemožno považovať za nejakú anonymnú „silu“ potrebnú na výrobu . Prostredníctvom práce získavame prostriedky na zabezpečenie vlastného živobytia, svojej rodiny, ale aj na konanie milosrdenstva a podporu dobrých diel v prospech druhých ľudí.	Povolanie človeka pracovať
Veriaci môžu darovať Cirkvi hmotné dobrá a z výdobytkov svojej práce finančne podporovať Cirkev, jej apoštolské činnosti a služobníkov . Svojou podporou farnosti vyjadrujú svoju vieru a spolupatričnosť s cirkevným spoločenstvom. Milodarmi, v prospech dobročinných diel na farskej, diecéznej i medzidiecéznej úrovni, sa prejavuje solidárnosť a jednota celej Cirkvi. Tým sa napĺňa aj univerzálny cieľ hmotných statkov, totiž že sa majú dostať ku každému človeku. To, čo vlastníme, nie je výlučne len naše. Majetok tak nadobúda aj nadprirodzený účel, lebo napomáha spáse duší.	Univerzálny účel majetku
Materiálne a finančné prostriedky na službu spravodlivosti a milosrdenstvu nie je dnes možné zabezpečiť bez vysokej produktivity pracovného procesu a efektívne fungujúcej trhovej výmeny. Zatiaľ čo v minulosti bola rozhodujúcim výrobným faktorom pôda a neskôr kapitál, dnes je stále viac rozhodujúcim faktorom sám človek, jeho „schopnosť myslenia, ktorá sa prejavuje vo forme vedeckého poznania a jeho schopnosť organizovať sa na základe solidarity a rozpoznávať a uspokojovať potreby iných ľudí“. Moderné hospodárstvo však zaväzuje k zodpovednému využívaniu slobody. S človekom sa v hospodárstve nemá zaobchádzať ako s výrobným nástrojom, ale musí sa rešpektovať jeho dôstojnosť. Za prácu má každý dostať spravodlivú mzdu.	Hodnota moderného hospodárstva
Cirkev z vôle svojho Zakladateľa má aj viditeľnú vonkajšiu štruktúru, preto okrem duchovných potrebuje aj primerané ekonomické prostriedky, aby mohla rozvíjať svoje poslanie a dosahovať vlastné ciele. Ciele, pre ktoré je Cirkev oprávnená vlastniť majetok, sú: zabezpečenie vykonávania Božieho kultu, primerané živobytie kléru a iných služobníkov, vykonávanie apoštolátu a charitatívnych diel, najmä v prospech chudobných. Tieto ciele nechápeme ako taxatívny výpočet, lebo sú aj iné ciele vyplývajúce z poslania Cirkvi v závislosti od konkrétnej situácie.	Cirkevný majetok a jeho ciele
Časné majetky farnosti, spravuje farár, ktorý má svoju úlohu plniť so starostlivosťou dobrého hospodára. Osobne začlenený do života celého spoločenstva je zaň zodpovedný, „preto musí majetok tohto spoločenstva spravovať priezračne, nesmie s ním zaobchádzať ako so svojím vlastníctvom, ale ako s niečím, z čoho musí vydať počet pred Bohom a pred ľuďmi“. Laici musia byť stále viac presvedčení o apoštolskej angažovanosti vo farnosti. Rozličnými službami, aj v hospodárskej oblasti, podľa svojich schopností a chariziem a v jednote so svojím farárom spolupracujú na spoločnom diele, a tak napomáhajú budovaniu Cirkvi.	Starostlivosť o majetok na úrovni farnosti
„Katolícka sociálna náuka je dnes aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým. Východiskom spravodlivejšej perspektívy musí byť pravda o človeku, ktorú rozum objavuje a evanjelium potvrdzuje“ . Cirkev nemôže opustiť človeka, lebo si to vyžaduje jeho časné i večné dobro . Svätý Otec v Badíne povedal: „Starajte sa o slabých a chudobných a s pastoračnou zanietenosťou stojte pri nezamestnaných“ . Sociálna činnosť cirkvi sa uskutočňuje predovšetkým v dvoch oblastiach. Jednou je sociálna pomoc odkázaným, druhá oblasť je šírenie a popularizácia sociálneho učenia.	Potreba sociálneho učenia
Človek si sám osebe nestačí a pre svoj rozvoj potrebuje druhých ľudí a spoločnosť. Zo spoločenskosti a dôstojnosti človeka vyplývajú ďalšie základné princípy, ktoré riadia spoločenský život a sú prepracované sociálnym učením Cirkvi. Týkajú sa predovšetkým dôstojnosti ľudskej osoby, spoločného dobra, solidarity, subsidiarity, participácie a organického chápania sociálneho života a všeobecného určenia pozemských dobier.	Princípy sociálneho učenia
Každý človek má svoju dôstojnosť, lebo je stvorený na Boží obraz a vykúpený drahou Kristovou krvou. Ľudský život má posvätný a nenarušiteľný charakter, v ktorom sa odzrkadľuje nenarušiteľnosť samého Stvoriteľa. Treba ho chrániť a rešpektovať bez akejkoľvek výnimky už od momentu počatia až po prirodzenú smrť. Z dôstojnosti ľudskej osoby vyplývajú ľudské práva, ktoré sú zakotvené v prirodzenom zákone. Osobitú dôležitosť má právo na slobodu svedomia a s ňou spätú náboženskú slobodu. Súčasťou ľudských práv je právo na dobrú povesť a právo na súkromie. Tieto práva Cirkev chráni a zasadzuje sa za ich dodržiavanie.	Dôstojnosť ľudskej osoby
Solidarita je priama požiadavka ľudského a nadprirodzeného bratstva a kresťanská čnosť. Nie je to pocit neurčitého súcitu, ale „pevné a dôsledné rozhodnutie angažovať sa za spoločné dobro: za dobro všetkých a každého jedného, pretože všetci sme naozaj zodpovední za všetkých“. „Sociálno-ekonomické problémy, ktoré sa dnes vyskytujú, nebudú môcť byť vyriešené inak, než vytváraním nových vzťahov solidarity“. Mocnejší a bohatší, ktorí majú k dispozícii väčšiu časť spoločných majetkov a služieb, sa majú cítiť zodpovednými za slabších a podeliť sa s nimi. Chudobní nech nečakajú len pomoc a nezaujímajú len pasívny alebo ničiaci postoj, ale nech sa sami snažia zlepšiť svoje postavenie. Stredné vrstvy nech sebecky nenástoja na vlastnom prospechu, ale rešpektujú aj záujmy druhých.	Solidarita
Laici majú vlastnú autonómiu v realizácii misie Cirkvi vo svete. Cieľom tejto činnosti je pretvorenie dočasného poriadku v zhode s požiadavkami evanjelia. V tejto apoštolskej práci má popredné postavenie ich sociálna činnosť, na ktorú naväzuje politická angažovanosť. Úlohy laikov, v zmysle konkrétnych rozhodnutí, v spravovaní zastupiteľských orgánov, v záujme o verejné veci prispievajú k tomu, aby sa svet stával viac kresťanským. Poctivé a zodpovedné vykonávanie každej verejnej funkcie napomáha všeobecnému dobru a spravodlivosti. V tomto úsilí o spoločné dobro, ktoré v sebe obsahuje dobro človeka, rodiny a národa, majú laici spolupracovať so všetkými ľuďmi.	Politická a sociálna angažovanosť laikov
Cirkev je od svojho začiatku zjednotená zväzkom lásky okolo Krista a láska bola v každom čase jej charakteristickým znakom. „V každom človeku, najmä ak je chudobný, chorý, trpiaci alebo ak je obeťou nespravodlivého zaobchádzania, láska objavuje Kristovu tvár brata, ktorého treba milovať a ktorému treba slúžiť“. Vzormi takého prežívania boli sv. Alžbeta Uhorská, Matka Tereza či Margita Slachtová. Margita Slachtová (1884-1974) sa narodila v Košiciach. Bola zakladateľkou Sociálnych sestier. Slúžila biednym, robila sociálnu osvetu a v Uhorskom parlamente sa usilovala presadzovať evanjeliové hodnoty do zákonodarstva. Kresťanské spoločenstvo má byť preniknuté živým pocitom zodpovednosti, ktorá sa prejavuje láskavou starostlivosťou o blížneho. Služba lásky sa vyjadruje osobným svedectvom, rôznymi formami voluntariátu, spoločenskými aktivitami i politickou angažovanosťou.	Svedectvo Kristovej lásky
Živým výrazom Ježišovej lásky je charitatívna činnosť Cirkvi. Tí, na ktorých doliehajú rozličné formy ľudskej biedy, sú predmetom prednostnej lásky zo strany Cirkvi, prejavujúcej sa dobročinnými skutkami, ktorých aktuálnosť je a bude vždy a všade nevyhnutná". Konciloví otcovia povzbudzujú k vytvoreniu poradných zborov v diecéze i vo farnostiach, ktoré by boli nápomocné v charitatívno-sociálnej oblasti. Charitatívna služba je pretavením evanjelia do konkrétnej životnej situácie. Pomáha nielen núdznym,ale obohacuje a posväcuje aj tých, ktorí slúžia, podľa slov Písma: „Blaženejšie je dávať ako prijímať “ (Sk 20, 35).	Organizovaná charita

C) Čím chceme byť

1. Jestvuje vo vašej farnosti ekonomická rada? Ako účinkuje?
2. Ste dostatočne informovaní o hospodárení vo vašej farnosti?
3. Privítali by ste zriadenie odborných tímov pre oblasť správy majetku a ekonomických záležitostí?
4. Aké formy zveľaďovania cirkevného majetku by ste navrhovali?
5. Nemal by som práve ja pomôcť pri údržbe a zveľaďovaní cirkevného majetku?
6. Je charitatívna činnosť Cirkvi v našej arcidiecéze z vášho pohľadu dostatočná ?
7. Cítim zodpovednosť za chudobných a biednych vo svojej farnosti?
8. Sú vo farnosti dobrovoľníci, ktorí by radi vykonávali organizovanú charitatívnu službu?
9. Privítali by ste, keby sa u vás uskutočnili prednášky o sociálnom učení Cirkvi?
10. Čím by Cirkev mohla pomôcť k zlepšeniu sociálnej situácie v spoločnosti?
11. Nemohli by kresťania napomôcť šíreniu spoločného dobra, aktívnejším a zodpovednejším prístupom k verejným veciam?

Spoločné modlitby

Bratia a sestry, Pán Ježiš sa stotožnil s každým človekom, ale osobitne s tými ľuďmi, ktorí sú v núdzi. Prosme spoločne, aby náš život podľa evanjelia bol živým svedectvom jeho milosrdnej lásky.

Modlime sa spoločne: Bože, daj nám milosrdné srdce a vyslyš naše prosby.

   Bože, Otče, Ty si pôvodca celého sveta, daj aby sme v stvorených veciach stále nachádzali Tvoj obraz a chválili Ťa pre Tvoju všemohúcnosť a dokonalosť.
   Nech nám stvorené veci nezatemnia myseľ, aby sme v nich nikdy nehľadali cieľ svojho života, ale prostriedok na ceste k Bohu.
   Ježišu Kriste, Teba ľudská bieda pohýnala k nekonečnej láskavosti, daj, aby sme podľa Tvojho príkladu otvárali srdcia pre chudobných.
   Posilňuj všetkých trpiacich, opustených a nešťastných ľudí, aby v ťažkom položení nestratili zmysel svojho jestvovania.
   Duchu Svätý, Ty naďalej pôsobíš v Cirkvi i v nás, daj nám silu, aby sme sa s novým zápalom a odvahou zasadzovali v spoločnosti za úctu k ľudskému životu a za dôstojnosť každej ľudskej osoby.
   Nech všetko, čo vlastníme a čím sme, slúži na slávu Trojjediného Boha, s ktorým sa, ako pevne veríme, budeme vo večnosti radovať.

Všemohúci Bože, len s Tvojou pomocou môže medzi ľuďmi zavládnuť väčšia spravodlivosť a pravá láska. Vyslyš naše prosby za všetkých kresťanov, aby v ich srdciach bolo vždy viac zodpovednosti za vlastný život a solidarity k druhým, skrze Krista nášho Pána. Amen.