Portál Košickej arcidiecézy
diskusné fórum k synodálnym témam
    4. Naše povolanie k službe     Prílohy
viac o logu...

Modlitba za synodu

Svedectvo a život laikov

Narodil som sa v tradičnej kresťanskej rodine, keď som však mal okolo 13 rokov rozhodol som sa robiť opak toho, čo som videl doma. Náboženstvo mojich rodičov bolo pre mňa len samý „príkaz a zákaz“. Niečo som vnímal skôr ako bremeno. Už v tomto mladom veku som v spoločnosti kamarátov skúsil prvýkrát alkohol, neskôr sa k tomu pridali lieky, marihuana. V 19-tich rokoch som mal prvú skúsenosť s heroínom. V 23. roku svojho života som mal za sebou súd kvôli prechovávaniu drog, pokus o samovraždu a 3 neúspešné protidrogové liečenia. Bol som na dne.
V tom čase som prijal pozvanie na evanjelizačný seminár „OHEŇ“, ktorý organizovalo katolícke spoločenské hnutie „Svetlo život“. Tu som pri modlitbe vkladaním rúk prežil osobné stretnutie s Ježišom Kristom a zakúsil silným spôsobom Ježišovu blízkosť a milosrdenstvo. Odovzdal som mu život, bol som úplne vyslobodený z drogovej závislosti, alkoholizmu, fajčenia i nečistého spôsobu života. Medicína právom tvrdí, že psychická závislosť (túžba brať drogy) trvá až do smrti. Táto cena, ktorou je smrť, bola za mňa zaplatená Ježišom na kríži a ja som mohol vo svojom živote prežiť pravdivosť toho, čo hovorí Božie slovo. „S Kristom sme boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych, aj my žili novým životom“ (Rim 6, 4). Ja som dostal milosť sa takto znovuzrodiť v Kristovi. Božie slovo hovorí: „ako novonarodené deti túžte po nefalšovanom duchovnom mlieku“ (1Pt 2, 2). Ako novonarodené dieťa, ktoré potrebuje rodinu, dostal som aj ja duchovnú rodinu – spoločenstvo, ktoré organizovalo toto evanjelizačné stretnutie. Sú to ľudia, ktorí rovnako poznali, že Ježiš za nich zomrel a ktorí už nežijú pre seba (individualistickým spôsobom života), ale žijú pre Toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych, ako hovorí Božie slovo (2 Kor 5, 15) a na inom mieste: „Už nie ste cudzinci ani prišelci, ale patríte do Božej rodiny“ (Ef 2, 19). V tomto spoločenstve som naozaj prežil takéto vrúcne prijatie. Dostal som tu aj duchovné základy, duchovné mlieko. V 200 člennom spoločenstve som bol začlenený do malej skupinky, na čele ktorej bol animátor. Tu som sa učil kresťansky žiť, tu som bol vedený k osobnému vzťahu s Ježišom (ktorý je mojím priateľom a vodcom) a k spontánnej osobnej dennej modlitbe a čítaniu Božieho slova. U vedúcich spoločenstva som mohol dostať usmernenie a radu v dôležitých rozhodnutiach. V spoločenstve je priestor aj na relax, spoločné výlety a budovanie vzájomných vzťahov. Tiež som získal nové prežívanie Cirkvi ako Božieho ľudu i nové prežívanie slávenia liturgie. Na základe rád vedenia spoločenstva som sa rozhodol hlbšie poznávať Krista i Cirkev diaľkovým štúdiom teológie (dnes som poslucháčom 3. ročníka. Som vďačný za spoločenstvo, kde môžem rásť a dospievať v poznaní Krista (Ef 4, 13). Božie slovo hovorí: „Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom“ (Hebr 10, 24). Spoločenstvo je tiež miestom, kde je môj život k „nahliadnutiu“ pre ostatných bratov a sestry, kde si ma všímajú a ak treba, v láske ma povzbudia, ale aj napomenú. Spoločenstvo je miestom, kde nielen dostávam, ale kde môžem aj dávať a rozvíjať sa v službe, ako hovorí Božie slovo: „Podľa toho, kto aký dar dostal, slúžte si navzájom“ (1 Pt 4, 10). Ako v každom spoločenstve ľudí nie vždy sa s každým úplne zhodnem v názore, ale ako hovorí sv. Písmo: „snažíme sa navzájom znášať v láske“ (Ef 4, 2). Každého člena spoločenstva nás totiž spája ten istý cieľ, ktorým je Ježiš „pôvodca a zavŕšiteľ viery“ (Hebr 12, 2), ktorého chceme spoločne poznávať, milovať a ohlasovať životom i slovom.
Nie nadarmo Boh hovorí o potrebe spoločenstva: „Nie je dobre človeku samému“ (Gn 2, 18) a „dvaja sú na tom lepšie ako sám človek, keď padnú jeden zdvihne druhého“ (Kaz 4, 9-10). Ale hlavne hovorí: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18, 20).



Peter
Komisia pre laikov