Portál Košickej arcidiecézy
diskusné fórum k synodálnym témam
    4. Naše povolanie k službe
viac o logu...

Modlitba za synodu

4.2. Služba laikov

A) Čím sme

 

Prvé cirkevné obce sa schádzali na modlitbách a slávení Eucharistie po domoch. Podstupovali mnohé útrapy, hlavne v časoch prenasledovania a všemožne podporovali prácu apoštolov.
Cirkev teda v začiatkoch tvorili apoštoli a laici. Akonáhle prirodzene vznikali cirkevné úrady, rehole a iné štruktúry, ktoré sa snažili o dokonalejšiu cestu kresťanstva, dôležitosť laika pominula. Až v 20. storočí sa začalo znova uvažovať o jeho význame pre Cirkev. Toto uvažovanie našlo silnú odozvu na II. vatikánskom koncile, kde je špecificky označený „svetský charakter laika“.
Reformné hnutie sa postavilo proti zdôrazňovaniu rehoľného a klerikálneho stavu. Obidva stavy odmietali a zdôrazňovali základné práva všetkých kresťanov založené na krste. Nedá sa špeciálne vyčleniť, čo je spiritualitou kňazov a rehoľníkov a čo patrí len laikom, pretože základný postoj lásky vyplývajúci z chudoby, čistoty a poslušnosti platí pre všetkých rovnako.
Súčasná teológia má dôležitú úlohu, a to nielen z ekumenických dôvodov, prehodnotiť práva a význam laikov.

 

Pohľad do histórie
Laici sa aktívne zapájajú aj do farských pastoračných a hospodárskych rád, farských katechéz, (prípravy na prijatie krstu, sviatosti birmovania, predmanželské náuky...).
V minulých desaťročiach začali vznikať malé spoločenstvá, prehlbujúce vzájomnú solidaritu, z ktorých sa postupne rozvinuli hnutia zamerané na deti, mládež, rodiny. Život laikov oživili aj hnutia, ktorých pôvod bol v zahraničí (fokoláre, neokatechumenát, charizmatické hnutie a iné). Ich prínos spočíva hlavne v novom prežívaní tajomstva Cirkvi, v prehĺbenom chápaní Cirkvi ako spoločenstva, v účasti na novej evanjelizácii a vo formovaní zrelých kresťanských osobností.

 

Pomoc laikov vo farnosti

Za pozitívne možno označiť:

   na niektorých miestach arcidiecézy laické hnutia a združenia formujú náboženský život vo farnosti - činnosť hnutí predstavuje široké spektrum pravidelných formačných stretnutí, letných táborov, exercícií, rozmanitých duchovných, vzdelávacích, kultúrnych, či športových podujatí
   zapájanie potenciálu laických inštitúcií do úloh Cirkvi
   zapájanie sa do liturgie, spevov, slávení a iných aktivít

Laici sú spiacim obrom. Správne ho oživiť, znamená napredovať a pozitívne meniť svet, farnosť, cirkev.

 

Pozitíva laických hnutí

Negatívnym javom je:

   chýbajú diecézne štruktúry pre apoštolát laikov
   spolupráca cirkevných hnutí s kňazmi vo farnostiach a medzi sebou je nedostatočná
   málo je zakorenené vedomie zodpovednosti za Cirkev a za transformáciu celej spoločnosti v duchu evanjelia
   v niektorých spoločenstvách sa vyskytuje nezdravá citovosť a túžba po zážitku, duch nezdravej konkurencie.

Základným cieľom hnutí a združení je prispieť k tomu, aby sa kresťanstvo stávalo životným štýlom, kultúrou. Laici majú prostredníctvom hnutí získavať impulzy, aby boli v spoločnosti schopní viesť dialóg, obraňovať katolícku vieru a ponúkať ľudské a kresťanské hodnoty. V tomto zmysle si veriaci majú osvojiť nové (pozitívne) formy evanjelizácie, ktorá má vychádzať z osobného stretnutia s Ježišom Kristom .

 

Negatíva liackých hnutí
Na území našej arcidiecézy pôsobí 31 hnutí a laických združení . Každé hnutie má svoju charizmu a svoje poslanie, ktoré je potrebné akceptovať. Sú prejavom života a vitality v Cirkvi na území Košickej arcidiecézy.
V prílohe vám ponúkame zoznam hnutí a združení laikov a ich činnosť.

 

Hnutia a laické združenia
Zodpovední za hnutia a združenia laikov v rámci našej arcidiecézy majú spoločné stretnutia od roku 2000, aby si vzájomne poslúžili charizmami. Tieto pracovné stretnutia sú organizované Radou pre laické hnutia pri KBS . Dňa 26. 11. 2000 v rámci slávenia Veľkého Jubilea – jubilea laikov bolo prvé stretnutie hnutí a nových komunít s otcom arcibiskupom. Stretnutie sa uskutočnilo v Prešove – Farnosť Krista Kráľa na sídlisku Sekčov (pôsobí tu 16 laických hnutí).
Pripravuje sa projekt diecézneho informačného a koordinačného centra apoštolátu laikov a je vytvorený štatút Diecéznej Rady pre laikov. Hľadá sa kňaz, ktorý by mal službu duchovného asistenta pri Diecéznej rade pre laikov.
V našej arcidiecéze pôsobia aj sekulárne inštitúty, zasvätení laici, žijúci vo svete.
V procese prípravy na synodu sa zúčastňujú členovia hnutí a združení na stretnutiach farských synodálnych spoločenstiev podľa výzvy otca arcibiskupa: „pozývam vás...aby sa zástupcovia vášho hnutia intenzívne zapojili do farských synodálnych spoločenstiev, užšie spolupracovali s kňazmi vo farnostiach a tak prehĺbili povedomie príslušnosti k miestnej cirkvi .“

Rada pre laické hnutia pri KBS

B) Čím by sme mali byť

Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať,
povedal im ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?’
Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.’
Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice.’ (Mt 20, 6-7).

 

Pod menom laik sa tu rozumejú všetci veriaci, okrem členov duchovenstva a Cirkvou schváleného rehoľného stavu, teda veriaci, ktorí boli krstom privtelení ku Kristovi a stali sa ľudom Božím, majú svojím spôsobom účasť na kňazskom, prorockom a kráľovskom úrade Kristovom, a tak majú svoj podiel na poslaní všetkého kresťanského ľudu v Cirkvi a vo svete.
Pápež Pius XII. vo svojom prejave k vymenovaným otcom kardinálom povedal: „Veriaci v Krista a konkrétnejšie laici, stoja v prvej línii života Cirkvi. Ich prostredníctvom je cirkev životným princípom ľudskej spoločnosti. Preto si majú najmä oni stále jasnejšie uvedomovať, že nielen patria do Cirkvi, ale že sú Cirkvou, t.j. spoločenstvom veriacich v Krista na svete pod vedením spoločnej hlavy, totiž rímskeho pápeža a biskupov v spoločenstve s ním. Oni sú Cirkev“.

 

Kto sú laici
Každé povolanie dostáva svoj význam, lebo pramení v bohatstve nového života prijatého vo sviatosti krstu. Zvlášť bude potrebné čoraz lepšie objavovať povolanie, ktoré je vlastné laikom. Oni sú povolaní hľadať Božie kráľovstvo tým, že sa zapodievajú časnými záležitosťami a usporadujú ich podľa Boha, ako aj tým, že sú apoštolsky činní ohlasovaním evanjelia a posväcovaním ľudí.
Každý kresťan so zmyslom pre povinnosť by sa mal angažovať v oblastiach hospodárstva, zdravotníctva, sociálnej práce, kultúry, vedy, technológie práce, masmédií... Čo sa týka činností v politike, jeho prvotnou koncepciou má byť čestnosť, podporovanie sociálnej spravodlivosti a ľudských práv vo všetkých aspektoch života, ochrana a obnovenie rozličných práv – ako aj náboženských, a tiež trvalé úsilie o mier v celom svete. Aby mohli byť laici vo všetkých týchto činnostiach svedkami Krista, je potrebné aby boli rýdzimi kresťanmi. Svätosť veriaceho laika musí dopĺňať spoločenský rozmer premeny sveta. Svätosť dnes nemožno dosiahnuť bez zaangažovania sa za spravodlivosť a bez ľudskej solidarity voči utláčaným a chudobným. (por. Ef 5, 3; Kol 3, 12). Kristus všetkých veriacich, v každom postavení, povoláva k plnosti kresťanského života a k dokonalosti v láske, ktorá vedie aj v pozemskej spoločnosti k ľudskejšiemu životu.
Angažovanie sa kresťanov vo svete sa v dvojtisícročnej histórii prejavovalo rozličnými formami. Jednou z nich je aktívna účasť na politickej činnosti. Kresťania, ako píše jeden cirkevný spisovateľ z prvých storočí, „sa zúčastňujú na verejnom živote ako občania“. Cirkev uctieva medzi svojimi svätými viacerých mužov a ženy, čo slúžili Bohu nezištnou angažovanosťou v politickom živote alebo pri zodpovednom spravovaní krajiny. Medzi nimi je napr. sv. Tomáš Morus, vyhlásený za patróna vládnych činiteľov a politikov, ktorý svedčil až po mučenícku smrť „o nedotknuteľnej dôstojnosti svedomia“. Hoci bol vystavený rozličným podobám psychického nátlaku, odmietal akýkoľvek kompromis a bez toho, aby sa vzdal „neochvejnej vernosti autorite a zákonným inštitúciám“, potvrdil svojím životom a svojou smrťou, že „človek sa nesmie odlúčiť od Boha, ani politika od morálky“.

 

Laici a svet
Jednota Cirkvi neznamená jednotvárnosť, ale organickú integráciu oprávnených odlišností. Ide o skutočnosť početných údov spojených v jediné telo Kristovo (por. 1Kor 12, 12). Preto je potrebné, aby cirkev tretieho tisícročia povzbudzovala všetkých pokrstených a birmovaných k tomu, aby si uvedomovali svoju aktívnu zodpovednosť v cirkevnom živote. Popri vysvätenom kňazstve môžu pôsobiť aj ďalšie ustanovené, alebo jednoducho uznané služby pre dobro celého spoločenstva a podporovať ho v jeho mnohorakých potrebách: od katechézy po liturgickú animáciu, od výchovy mladých po rozličné prejavy dobročinnej lásky.

 

Miesto laikov v Cirkvi
Pre spoločenstvo je veľmi dôležitá povinnosť podporovať rozličné druhy združení, ktoré, či už v tradičnejších alebo novších formách cirkevných hnutí, i naďalej dávajú životnosť Cirkvi, ktorá je Božím darom a tvorí opravdivú „jar Ducha Svätého“.
„Laici majú slobodu zakladať a viesť spolky za účelom charity alebo zbožnosti, alebo pre podporovanie kresťanského povolania vo svete a môžu sa schádzať, aby tieto ciele spoločne sledovali .“ Cirkevní predstavení uznávajú slobodu a právo laikov združovať sa v spoločenstvách, ktoré chcú mať zodpovednú účasť na poslaní Cirkvi, na hlásaní evanjelia a obnove spoločnosti.
Spoločenstvá laikov, aby boli semeniskom evanjelizácie, majú sa snažiť: čerpať z Božieho Slova, podporovať Cirkev, slúžiť Cirkvi, budovať jednotu s pastiermi, o pokoru a spoluprácu, o misijnú horlivosť voči iným, o otvorenosť ku všetkým.
Kritériá cirkevnosti pre hnutia a združenia laikov podľa Christifideles laici:

1. Povolanie ku svätosti.
2. Zodpovednosť za vyznávanie katolíckej viery.
3. Spoločenstvo s pápežom a biskupmi.
4. Účasť na Novej Evanjelizácii.
5. Angažovaná prítomnosť v spoločnosti .

Duchovní pastieri majú slúžiť spoločenstvám laikov tým, že ich majú povzbudzovať do spoločenstva a účasti na poslaní Cirkvi a vo vzájomnej úcte, dobroprajnosti a ochote k spolupráci podporovať bratské vzťahy. Iba tak sa prejaví bohatstvo darov a chariziem a vybuduje sa spoločný dom Cirkvi.

 

Hnutia a laické združenia

Sekulárne inštitúty sú pomerne mladou formou zasväteného života. Čítame o nich v apoštolskej konštitúcii Provida Mater Ecclesia. Vo svete je kanonicky zriadených asi 130 sekulárnych inštitútov. Sú to združenia laikov a klerikov, ktorí žijú vo svojich prostrediach vo svete, zachovávajú evanjeliové rady, snažia sa o kresťanskú dokonalosť, a tak prispievajú
k posväteniu sveta zvnútra . Ich členovia premieňajú celý svoj život na apoštolát. Je to najmä pretváranie pozemských skutočností podľa evanjelia, apoštolát prítomnosti v každom prostredí, apoštolát svedectva kresťanského života vo svojom prostredí, ako aj akákoľvek forma činného apoštolátu. Členovia väčšinou nezverejňujú svoje zasvätenie. Žijú v obyčajných podmienkach sveta podľa noriem stanov – vo svojej rodine, alebo v skupine bratského života.

 

Sekulárne inštitúty
Slová otca arcibiskupa, ktorý si takto predstavuje pôsobenie laikov cez hnutia a združenia:
„Laické hnutia nech sa rozvíjajú, nech zabezpečujú prvý kontakt s veriacimi, nech pomáhajú formovať laikov k pravej nábožnosti pre súčasnú dobu a podmienky, v ktorých žijú. Táto služba laikov v Cirkvi nech nie je uzavretá len pre štruktúry hnutia, ale nech sa napája na hierarchickú štruktúru Cirkvi. A preto pozývam všetky laické hnutia nech sú prínosom pre farnosť, dekanát či biskupstvo, v ktorom vykonávajú svoju činnosť. Laici, aj keď patriaci do laického hnutia, nech spolu s miestnym kňazom spolupracujú na oživení farského spoločenstva. Aspoň raz ročne nech pripravia program, v ktorom sa prejaví ich patričnosť k farnosti, diecéze. Spolupráca kňazov a laikov je pre dnešnú dobu veľmi významná, a preto prosím kňazov, aby akceptovali laické hnutia, ktoré majú atribúty katolicity. A laické hnutia nech spolupracujú na pastoračnom programe farnosti, diecézy podľa pokynov kňazov a biskupov. Veľmi si želám, aby aktivity laických hnutí viedli k spolupráci hnutí a aby posilňovali naše farnosti, aj diecézu. Nech Pán požehnáva všetky laické hnutia, ktoré pomáhajú k duchovnému dobru človeka“.


C) Čím chceme byť

1. Ako chápete postavenie laika v Cirkvi resp. vo vašom farskom spoločenstve?
2. Ktoré laické hnutia a združenia sú vo vašej farnosti?
3. Sú vo vašej farnosti vytvorené podmienky pre prácu laických hnutí a združení?
4. Ako sú laici vychovávaní, vedení, aby sa stali vodcovskými osobnosťami duchovného života, a nielen jednoducho užívateľmi služieb Cirkvi?
5. S akými problémami zápasia laici vo vzťahu k svojmu povolaniu a misii?
6. Aká je spolupráca laikov s kňazom vo vašej farnosti?
7. Nakoľko sa laici vo vašej farnosti zapájajú do predsviatostnej katechézy?
8. Ktoré formy laického zasväteného života sú vám známe? Aké predstavy o nich máte?
9. Čo by vám pomohlo pri vašej práci vo farnosti? (aké inštitúcie, aké materiály...)


Spoločné modlitby

Bratia a sestry, veriaci v Krista a konkrétnejšie laici, stoja v prvej línii života Cirkvi. Ich prostredníctvom je Cirkev životným princípom ľudskej spoločnosti. Preto sa zjednotení v Duchu Svätom spoločne modlime:

Spoločne prosme: Prosíme ťa, vyslyš nás.

   Pane, pomáhaj Svätému Otcovi, Jánovi Pavlovi, viesť Boží ľud cestou spásy.
   Obdar biskupov, kňazov a členov synodálnych spoločenstiev svetlom a silou svojho Ducha.
   Spoločenstvá a kresťanské hnutia sú novou jarou pre Cirkev. Nech nás Tvoj Duch sprevádza a napĺňa milosťou pri spoločnom úsilí o jednotu a nádej.
   Farnosť je studňou v obci, pri ktorej si všetci utíšia smäd. Pomáhaj nám, aby sme utvárali živé spoločenstvá lásky a napájali smädných.
   Dobrý učiteľ, ukáž mladým cestu, ktorú si každému z nás určil a pomôž im, aby išli po nej a boli šťastní.

Trojjediný Bože, vypočuj naše prosby a inšpiruj nás vždy hľadať a tvoriť večné hodnoty pomocou veľkej sily laikov a spoločenstiev, ktoré so svojimi pastiermi neúnavne hľadajú, čo ich spája a svojím životom pozývajú všetkých k večnosti. Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.