Modlitba za synodu

  Slávením Veľkého jubilea 2000 sme spoločne vstúpili do nového tisícročia. Nevykročili sme sami, ale spolu s Ježišom Kristom, naším Vykupiteľom. Sme pokrstení a tvoríme jedno veľké spoločenstvo - Cirkev Boží ľud, ktorý kráča v čase a v priestore k Otcovi. Pre nás tým časom sú nielen prežité dni, mesiace a roky minulého storočia, ale aj prítomnosť a neznáma budúcnosť. Priestorom, v ktorom žijeme je naša Košická arcidiecéza. 9. augusta 2004 uplynie 200 rokov od chvíle, kedy bola zriadená naša Košická diecéza. A práve toto výročie ešte viac obracia našu pozornosť na prítomnosť i budúcnosť.

Bratia a sestry!
  Pri mojom nástupe do služby diecézneho biskupa vychádzal som z dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu. Ony určili obsah mojej biskupskej služby: Praedicare, sanctificare, regere – ohlasovať, posväcovať, spravovať. Odvtedy som niekoľkokrát precestoval celú našu Košickú arcidiecézu: pastoračne som navštívil všetky naše farnosti. Usiloval som sa vás spoznať, aj keď sa nedá všetkých a každého, vnímať okolnosti, v ktorých žijete ...
Okrem toho často sa s vami stretávam aj v osobnom kontakte. Osobná skúsenosť za tie roky vedie ma k tomu, aby som zopakoval slová apoštola Pavla: „Vzdávam vďaky svojmu Bohu zakaždým, keď si na vás spomeniem ... za vašu účasť na evanjeliu od prvého dňa až doteraz" (Flp I, 3.5).
  S vďačnosťou k Bohu konštatujeme mnohé krásne aktivity a skutočnosti. Sú to: náboženský život v slobode, stovka postavených a obnovených kostolov, cirkevné školy, laickí katechéti a evanjelizačné rádio Lumen, obrátenia a návraty do Cirkvi, chlapci a dievčatá prijímajúci sviatosť kresťanskej dospelosti, obnovený Kňazský seminár a pekný počet duchovných povolaní, nové rehoľné domy, účasť viacerých v misiách, charitatívne aktivity a iné. To sú konkrétne príklady vás kňazov, duchovných osôb a taktiež vás veriacich laikov na trojitom poslaní ohlasovania, posväcovania a spravovania. Uvedomujeme si, že toto všetko je predovšetkým Božie dielo, výsledok mocného účinkovania Ducha Svätého v našej dobe.
  Avšak nemôžeme zostať len pri pozitívnom konštatovaní pekných výsledkov. Zodpovednosť za nám zverené dedičstvo otcov, za situáciu v regióne a v spoločenstve, v ktorom žijeme, trvá naďalej. A ponúkajú sa nám aj otázky: Ako ešte účinnejšie a zrozumiteľnejšie máme ohlasovať Ježišovo radostné posolstvo - evanjelium? Je dostatočné naše svedectvo viery? Usilujeme sa o osobnú svätosť a nezabúdame na svätosť tých, ktorí žijú s nami? Máme my kresťania ducha ochoty, obetavosti a služby? Spomeňme si na Ježišove slová: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili" (Mt 25, 40).
  Súčasne si uvedomujeme nebezpečenstvá, ktoré nám hrozia v rozličných oblastiach osobného i verejného a taktiež morálneho života. Spomeniem niektoré: spochybňovanie morálnych noriem, prirodzených i Božích zákonov, hazardovanie so zdravím a životom, kultúra smrti a narušené, ohrozené rodiny, agresivita siekt a mnohé ďalšie ...
  Tieto a podobné otázky ako aj 200-té výročie jestvovania Košickej diecézy vedie ma k tomu, aby som vám dnes všetkým predniesol dôležitú výzvu.
Ako váš biskup adresujem ju vám bratia kňazi, ktorí ste moji najbližší spolupracovníci a rovnako všetkým veriacim, ktorí ste zverení do mojej apoštolskej starostlivosti, ale i všetkým ľuďom dobrej vôle. Je to výzva na spoločnú cestu duchovnej obnovy, reformy života, na cestu skúmania a hľadania, ako sa vhodnejšie a účinnejšie pričiniť o vzrast a dodržiavanie kresťanského štýlu života v súčasnom svete (Christus Dominus 36). Praedicare, sanctificare, regere - ohlasovanie, posväcovanie a spravovanie máme vykonávať všetci: my biskupi spolu s vami kňazmi i so všetkými veriacimi, a to oveľa intenzívnejšie ako doteraz.

  Rozhodol som sa tak urobiť po dlhých úvahách a po vypočutí si mienky mnohých z vás, predovšetkým členov presbyterskej rady. Konzultoval som aj s apoštolským nunciom Jozefom Henrykom Nowackim. Diecézna synoda je zhromaždením vybratých kňazov a iných veriacich partikulárnej cirkvi t.j. diecézy, ktorí diecéznemu biskupovi poskytujú pomoc pre dobro celého diecézneho spoločenstva (kán. 460). Ak naše úsilie v Pánovej vinici má byť úspešné, potrebujeme dobre poznať naše spoločné záujmy, obavy, problémy. Diecézna synoda je zároveň vhodným a účinným prostriedkom obnovy miestnej cirkvi a príležitosťou k tomu, aby sme boli jasnejším znamením Božieho kráľovstva v treťom tisícročí.
  Samotnému aktuálnemu sláveniu synody bude predchádzať prípravná fáza, počas ktorej sa zostavia otázky, témy, body či návrhy, o ktorých budeme na synode uvažovať. Do okruhu ohlasovania môžu patriť témy: katechizácia, misie, nebezpečie ateizmu a liberalizmu, pastorácia manželstiev a rodín, mládeže a Rómov, pastorácia v národnostne zmiešanej oblasti, masmédia, cirkevné školy a iné... Do okruhu posväcovať môžu patriť témy: sviatosti, diecézne a rehoľné duchovenstvo, inštitúty zasväteného života, sakrálne umenie, sväteniny a iné... Do okruhu spravovania: hierarchické zloženie arcidiecézy, účasť laikov v živote farnosti, arcidiecézy, spolupráca s gréckokatolíkmi a ekumenizmus, spravovanie cirkevného majetku a iné...
  V tejto prípravnej fáze na jej začiatku zriadim prípravnú komisiu, ktorá mi bude pomáhať pri organizovaní a príprave synody, zostaví diecézne direktórium pre synodu a zoznam tém na diskusiu. Začneme duchovnou, katechetickou a formačnou prípravou.
  Uviedol som, že ohlasovanie, posväcovanie a spravovanie máme vykonávať všetci: biskupi, kňazi, veriaci a ľudia dobrej vôle. Preto každý má právo vysloviť svoj názor, ponúknuť vhodné riešenie predloženého problému samozrejme v súlade s Evanjeliom a Učiteľským úradom Cirkvi. Preto v každej farnosti by malo byť vytvorené Farské synodálne spoločenstvo, pozostávajúce zo 4-6 členov, ktoré by sa mohlo vhodným spôsobom vyjadriť k danej téme. Vo väčších farnostiach i viac. Predsedá mu vlastný farár resp. administrátor farnosti.
V nedeľu budú prednesené homílie na danú tému, potom dialóg, rozpravy..., zápis. Ich výsledok sa odošle na Sekretariát DS na Arcibiskupský úrad. - A je samozrejmé, že každý môže svoje názory, návrhy posielať priamo na Sekretariát DS na ABÚ v Košiciach, Hlavná 28. Má uviesť meno a adresu. Len potom je jeho názor vierohodný.

Bratia kňazi, milí veriaci!
  Uvedomujem si, že práca, do ktorej sa púšťame, nie je ľahká. Avšak Diecézna synoda je potrebná. Nech ju nikto nezľahčuje, nespochybňuje, nech sa od nej neodťahuje. Vieme však, že ovocie Diecéznej synody nebude len výsledkom nášho ľudského úsilia - ono bude závisieť od Božieho požehnania. Preto často v modlitbe, pri sv. omši budeme prosiť o pomoc, silu a múdrosť Ducha Svätého. Vás, ktorí nesiete akýkoľvek kríž - chorobu, osamotenosť, sklamanie a pod. - prosím: ponúknite ho Pánu Bohu ako dar s prosbou za dobrý výsledok Diecéznej synody. Vopred vám ďakujem.

Všetkých Vás žehnám
v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen

Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup-metropolita
Košice 30.11.2002